Aj dnes sú mnohí ľudia unavení z náboženstva, z Boha. Chýbajú im pozitívne skúsenosti na ceste s Bohom. Svoju náboženskú energiu v tom lepšom prípade vyčerpali na to, aby sa uchránili od hriechu, nie na hľadanie toho, čo by ich v živote posunulo dopredu vo vzťahoch, k zmyslu života.
Dnešné omšové čítania nám ale naznačujú, že cesta k Bohu vyžaduje aj určité vnútorné snaženie, aby sme nestáli duchovne na jednom mieste, ale aby sme vnútorne napredovali. Takouto cestou musel prejsť aj sám Kristus. Aj On musel zdolávať prekážky svojho okolia, aj nepochopenie tých najbližších. Rovnakou cestou prešiel aj starozákonný prorok Druhoizaiáš, ktorý povzbudzoval ľud, aby sa nebál, aby veril v Božiu záchranu, ale sám zakusoval od tých istých ľudí posmech, potupu a opľúvanie. Napriek tomu nezanevrel na Boha. Vždy znovu a znovu počúval boží hlas vo svojom vnútri . Aj nás môže tento prorok oduševniť, ako vždy znovu a znovu, ráno čo ráno neostal len pri mechanickom odriekaní modlitieb, ale počúval boží hlas vo svojom vnútri. Počúval, čím sa Boh prihovára jeho konkrétnemu životu, konkrétnym životným situáciám. V tom spočívala jeho obrovská sila, preto vedel povzbudzovať aj iných. Aj keď - ako sme dnes počuli - sám bol niekedy smutný z odporu práve tých, ktorých posilňoval vo viere.
Aj my sme povolaní krstom ku kňazskému a tak trochu i k prorockému úradu. Minimálne pre svoj vlastný život, ale verím, že aj pre životy našich najbližších máme byť prorokmi a kňazmi, ktorí trpezlivo hľadajú cestičku duchovného napredovania. Ani nám by nemalo stačiť mechanické vykonávanie duchovných úkonov, ale mali by sme sa nechať celý svoj život (aj keď sme niekedy nešťastní a niekedy možno aj hriešni) prefiltrovať božím svetlom, ktoré nás osvecuje a ktoré nás vedie k vždy novým úlohám.
Bývalá vizionárka z Litmanovej, Iveta Korčáková - Hudáková, ktorá sama odvtedy prešla dramatickou životnou cestou, na otázku o čo prichádzajú neveriaci v rozhovore odpovedala, že jej by bez Boha chýbalo, že nemá nič šľachetné, čisté a dobré, pred čím by sa mohla zo srdca skloniť. Naznačila, že jej cesta za Bohom je správna, aj keď mnohí si možno pod správnou cestou predstavujú len niečo úzko cirkevné.
Nebojme sa ani my hľadať Krista vo svojom živote, nasledovať ho a potom aj my môžeme zachrániť svoj život pre hodnoty, ktoré kresťanstvo prináša, tak aby nás ony obohacovali.
arbet.viliam@orangemail.sk