Bez rorátov hrboľatou cestou trudnou putujeme, na míle vzdialení od jaslí. Unavené deti zeme spev anjelov nečujeme, aj pastierov sme prepásli. Jediné, čo sa ligoce, reklama, čo hlási Vianoce. V pozadí je zlaté teľa. Nakupujte. Kúpte veľa. Ak sú Vianoce o živote, my nedokážeme žiť v psote, /ako Ježiš a Mária/. Dieťa je riskantná investícia. Nemôžeme si to dovoliť. Chceme žiť. Zbohatli sme a odvtedy už nespievame koledy. Čas radosti veselosti svetu nastal nyni. Ježiška aj s jasličkami ukradli nám kmíni. Herodes ako pes vraždil deti na ulici. Dnes to robia sterílne, servílne v každej druhej nemocnici. Santaklaus je bohatší. Ježiško naňho nestačí. Najväčšie dary pohodlia dá tým, čo sa nemodlia. Ak si zdravý, na pozdravy nemáš času dneska, ako mýto vybaví to jedna esemeska. Hostina bez vína, ideme na vodu. Veľký Brat ako kat berie dnám slobodu. Pod ťarchou darov srdce je chladné, len láska život preteplí. Človek si na dne znavený sadne a : „To Božie nám vysvetli!.“
Duríte ma, píš, len píš, čo robíš? Nič. Svoje sny a svoju vieru vkladám do slov, do éteru, v nádeji som stále s Vami. Chránim si česť, svoju tvár. Nikdy spiatky, moje hliadky, príde jar, príde jar. Všetko sa zmení, hejveru. Pripravte štedrú večeru. Gesto známe, chlieb sa láme , spomenieme si na vieru. Jak ten čas letí. My, ako deti sme predsa jasne vedeli, že tí, čo nás mali, sa obetovali, to boli naši anjeli.
Tichá noc vianočná, liturgia polnočná, komunita ita, ita, nálada je sviatočná. Jedinečná atmosféra. Nové príde, staré zmiera, zjednocuje iba viera, Boh prichádza v ľudskej tiesni, nikto nespí, nikto nesní. Nájdeme sa v novej piesni.
Chcel som sa s Vami podeliť so svojim smútkom nad stratou možno aj bohumilej tradície. Ale aj so svojou radosťou a nádejou, lebo už vidím, ako sa rodia tradície nové.
S vianočným pozdravom. Anton Srholec