Ježiš ako znamenie pre agnostikov a ateistov- cesta ozajstného človeka k tajomstvu Boha
24.7.2011 11:07:28
Úvod k textu spracovanému z knihy Ježiš pre súčasného človeka od Milana Machovca.
Autor: Boris Široký
(Čoho v nás sa môže dotknúť a čo v nás osloviť takýto Ježiš -....moje voľné úvahy.)
Týmto mojim „pracovným názvom“ k tejto téme som chcel upozorniť na nasledovné skutočnosti:
Sú ľudia, ktorí majú osobné nepríjemné, zlé, niektorí až desivé skúsenosti s praktikami oficiálnych predstaviteľov inštitúcie cirkvi, čiže kňazov, hierarchie, katechétov, atď.... – a je takmer jedno akej konfesie. Niektorí majú skúsenosť dokonca s konkrétnymi amorálnymi ľuďmi cirkvi - cirkví.
Sú ľudia, ktorí majú zlú skúsenosť s hlásateľmi viery, ktorí sú často predstaviteľmi žalostne obmedzeného poznania sveta a jeho konkrétnych problémov. Pričom často nerozumejú skúsenosti „bežného človeka“.
Sú ľudia, ktorých irituje už len to, že niekto si s bohorovnou istotou nárokuje na absolútnu pravdu o Bohu a svete.
Sú ľudia, ktorých iritujú okázalé manifestácie náboženských rituálov, so všetkými historickými symbolmi a prejavmi stredovekej moci.
Sú ľudia, ktorým sa klerikálnoduchovné praktiky a rady sa zdajú byť mimo reálneho života a často nepoužiteľné.
Sú ľudia, ktorých niektoré spôsoby a formy odovzdávaných predstáv o Ježišovi a s tým spojené dogmy doslova „vytáčajú“.
Sú ľudia, v ktorých sú niektoré hlásané predstavy Ježiša „ich istou“ skúsenosťou alebo im vlastnou neznalosťou prepájané so symbolmi pasivity, sentimentu, slabosti, ilúzií a ich zneužitia.
Sú ľudia, ktorých irituje cirkev, ktorá šermuje slovom Ježiš a hrá sa na vlastnom piesočku a neangažuje sa v dôležitých univerzálnych problémoch sveta a spoločnosti(...niekto s obavou aj oprávnenou povie „ chvalabohu“...s takýmito ich predstavami....).
Tieto skúsenosti a pocity mnohých ľudí sú vážne a potrebujú hlboké zamyslenie. Nesmú sa bagatelizovať, respektíve hádzať všetku vinu na „ pyšných, odmietajúcich, poživačných“ ľudí....... čo je samozrejme najľahšia a najpoužívanejšia obrana.
....Sú totiž našťastie ľudia, ktorí majú skúsenosť s človekom (ľuďmi) silne milujúcim život, ktorý sa snaží o pravdivosť a nefalšovanosť, je silný i súcitný zároveň a má zmysel pre viac ako svoje JA, pričom práve táto kombinácia v tele človeka, čiže VTELENÁ v sebe nesie zároveň aj záťaž, bolestných stretov(práve preto, že tu ide o plnší ľudský život, hodnotnejší a presahujúci egocentrizmus indivídua..)s tými, ktorí účelovo mocensko strategicky využívajú, alebo zneužívajú všetko, pričom aj posvätné symboly sa u nich stávajú efektívnou manipulatívnou stratégiou.
Machovcov obraz Ježiša môže byť inšpiratívny práve pre znechutených alebo rezignovaných na tradičné predstavy a posolstvá, pretože Machovec vychádza s človečenstva Ježišovho, respektíve hľadá a očisťuje obraz skutočného človeka Ježiša od teologicko dogmatických nánosov a vrstiev. Vynára sa človek Ježiš so všetkým, čo patrí k vývinu človeka v celom kontexte doby. Nič ľudské tu nielenže nie je cudzie, ale práve to najhlbšie ľudské, ba dokonca práve to dáva pravdivosť a silu takémuto ľudskému Z JAVU a ZNAMENIU. Z tohto pohľadu na človeka a cez človeka nie sú primárnym problémom jeho možné ľudské limity, prípadne v dobrom nie egoistickom úmysle neprimerané očakavanie, vízia alebo túžba. Táto skutočnosť je totiž prirodzeným fenoménom vývinu človeka v jeho možnostiach a limitoch, kontexte doby a poznania a v jeho snahe o Ľudskosť a Posvätno...alebo Posvätno v Ľudskosti.
Machovcovi nejde o zdrvujúcu kritiku niektorých predstáv o Ježišovi, ale o vyzdvihnutie toho, že práve Tento a Takýto človek sa v snahe o hlboké autentické človečenstvo a ušľachtilosť stáva zároveň Nositeľom a Znamením nielen potenciálu, ktorý v ňom je, ale stáva sa znamením a poslom Presahujúceho. Stáva sa znamením toho, čo môže byť človek, ľudia a ľudskosť. Stáva sa znamením Presahujúceho Tajomstva z ktorého je utkaný a na ktorom má aktívnu spoluúčasť. A o to ide. Svet je buď časťou v Niečom, čo mu dodáva Zmysel, alebo je časťou v Bezduchom mechanickom virvare častíc a štruktúr Bez hlbších Existenciálnych zmyslov a významov.
Machovec akcentuje (aj svojim životom), že Je Tu Zmysel, len dotknúť sa ho chce námahu a aj bolesť aktívnej snahy a poznávania. Posolstvo takéhoto človeka Ježiša je v tom, že Posvätno, Transcendentno, Božie...je v Tebe a Ty si jeho nositeľom, keď sa snažíš o takúto ľudskosť...Tvoje ukotvenie sa nachádza v Presahujúcej Hĺbke Živého. A čo je zaujímavé, pri takomto ponímaní sa stáva silnou práve táto univerzálna rovina prepájajúca to najhlbšie a najlepšie v náboženských a filozofických systémoch, ktorým ide o rast ľudskosti, Hlbších potencialít a Významov človeka, sveta a Bytia do intuitívne tušených perspektív PLNOSTI ŽIVOTA.
