Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 5. 9. 2010

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet
Dnešné texty nám ponúkajú otázku, nakoľko sa vieme v našom živote rozhodnúť pre Boha, nakoľko vládzeme do svojho života, do praktických skutkov prenášať vieru. Nie je to ľahká otázka, pretože žijeme v dobe, ktorá náboženským hodnotám, viere v Boha príliš nepraje. Zdá sa, že v dnešnom svete Boha už nie je možné stretnúť tak jednoducho ako voľakedy, že Boh sa z dnešného života tak trochu vytratil. Alebo lepšie povedané vytratil sa ten Boh, ktorý bol len súčasťou tohto sveta. Dnešný svet už nie je natoľko jednoduchý, aby sme v ňom mohli vidieť Boha na každom kroku. Ak niečo v dnešnom svete odkazuje na Boha, tak to nie sú jednotlivé udalosti, ale skôr celok sveta, života. A aj ten nehovorí o Bohu tak demonštratívne, ako snáď kedysi, už sa my sami musíme namáhať, aby sme Boha objavili.

Okrem toho, väčšina ľudí prestáva Boha hľadať. Nielen to, paralelne s tým mnohí už zrezignovali aj na hľadanie akéhokoľvek dobra, okrem toho vlastného, svojho vlastného prospechu. Voľakedy človek mohol prísť k Bohu práve cez hľadanie dobra, cez hľadanie určitej harmónie s inými ľuďmi. Práve tam, kde sa možnosti dobra javili ako obmedzené, kde sme narážali na krivdu, nespravodlivosť, tam sme dúfali v božiu spravodlivosť, ktorá naplní našu snahu, nenechá ju podľahnúť nespravodlivosti. Dnes sa ale život v mnohom zindividualizoval, každý si všíma v prvom rade seba samého, každý sa má postarať sám o seba. Niektorí už charakterizovali dnešnú spoločnosť ako spoločnosť kocúra Garfielda, toho kocúra, v ktorého predstavách jestvovali len dva druhy dobra - a to jedlo a spánok.

Preto sa dnes ešte niektorí múdrejší ľudia pýtajú, ako je možné, že človek nehľadá možnosť uskutočniť lepšiu, spravodlivejšiu spoločnosť. Veď sa na to podujal, chcel ju dokonca vybudovať sám, bez Boha. Dnes akoby ľuďom dochádzali sily. Podobáme sa na muža z dnešného evanjelia, ktorý začal stavať vežu a nevládal ju dokončiť. Preto sa už v minulosti niektorí myslitelia pýtali, kam pôjde spoločnosť, keď z nej odstránime, vylúčime Boha. Filozof Nietzsche hovoril o dobrákovi, ktorý na pravé poludnie so zažatou lampou hľadal na námestí Boha a pýtal sa kam zmizol, či sme ho zabili, prečo sme ho odstránili. A ďalej sa pýtal, kam pôjde svet bez Boha, bez slnka, vyjadril obavu, že svet sa odteraz bude prepadávať do stále väčšej temnoty a väčšieho chladu.

Dnešná situácia akoby nasvedčovala, že to bolo pravdivé proroctvo. Preto sa dnes mnohí ľudia znovu usilujú hľadať ten základ, ktorý by podržal náš život. Je pravdou, že Boha už nenachádzame a nenájdeme tak jednoducho ako generácie pred nami, ale aj tak sa na túto námahu chceme podujať. Chceme hľadať Boha, ktorá je pred našim životom, základ sveta, v ktorom žijeme, základ, ktorý nášmu snaženiu dáva zmysel. To by mohla byť tá múdrosť, o ktorej hovorilo aj dnešné prvé čítanie. Múdrosť, ktorá sa nedosahuje rozumom, štúdiom, učením, ale múdrosť srdca, múdrosť, ktorá nám umožňuje vnímať aj to, čo je pred tou našou ľudskou múdrosťou -čo ju presahuje a na druhej strane aj umožňuje. To je múdrosť, o ktorú kedysi prosil kráľ Šalamún a je to múdrosť, ktorá aj nám môže pomôcť v živote sa pohnúť ďalej nestáť len na mieste konzumu, ani neostať len nariekať nad skazeným svetom. Do tejto múdrosti chceme aj my dorastať spolu s Ježišom.

arbet.viliam@orangemail.sk