Týmto smerom by nás mohli trochu zvádzať aj dnešné bohoslužobné texty. Hovorili o - mohli by sme povedať - profesionálnych ohlasovateľoch božieho posolstva. Bola v nich reč o Izaiášovi, sv. Pavlovi a Ježišových 72 učeníkoch, ktorí sa vrátili z úspešného ohlasovania božieho kráľovstva. Zdalo by sa, že božie posolstvo je naozaj vecou profesionálnych „prorokov". Čiastočne by sme boli oprávnení takto zmýšľať, keby to hlavné spočívalo v ohlasovaní, v tlmočení božieho slova, nie v slove samotnom. Alebo lepšie povedané - to hlavné spočíva v slove samotnom a zároveň v našom rozhovore s ním. V rozhovore, ktorý s božím slovom vedieme našim životom. Nemusí to byť len reč súhlasná, niekedy to môže byť aj reč pochybujúca, dokonca aj reč odporujúca, ak napriek „sporu" nekončí svoj dialóg s Bohom. Inak povedané, s Bohom a jeho slovom sa môžeme niekedy aj pohádať.
Božie slovo totiž nie je len informácia, ktorú s vierou prijímame. Božie slovo je pre nás aj výzvou, oslovením, napomenutím, vytrhnutím zo zabehaného rytmu života, výzvou k dráme, k nasledovaniu. Tam, kde sa toto deje, kde sa necháme vyrušiť, kde vieme Boha počúvať vo svojom živote, napriek tomu, že sme chybujúci a hriešni ľudia, tam božie slovo prináša ovocie. To ovocie je v dnešných čítaniach naznačené ako nové stvorenie, ktoré sa odohráva v našich životoch. Teda nejedná sa o stvorenie, v ktorom by Boh spravil všetko za nás, ale o stvorenie, do ktorého máme aj my čo povedať svojou činnosťou. Je to stvorenie, ktoré má dočinenia s tvárnosťou nášho života, tak ako ho žijeme aj s utrpeniami, so súženiami, ktoré nás niekedy prenasledujú. Nemali by sme sa nazdávať, že božie kráľovstvo príde do nášho života samo od seba, rýchlo, bez akýchkoľvek zápasov.
Základné hodnoty Krista a kresťanstva - keď ich chápeme úprimne - postupne premieňajú náš život, aj keby sme boli hriešni, či chybujúci. Vidíme to aj na príklade apoštolov, ktorí mali svoje chyby a zlyhania aj napriek úspechom v ohlasovaní nového božieho kráľovstva. Ak sme ale úprimní v Kristovi, On sa postupne prejaví v našom živote. Nebojme sa teda dávať božie slovo, bibliu do súvisu, dialógu s našim životom.
Ježiš síce dnes hovorí: Videl som padať satana z neba ako blesk. Teda tam, kde nastupuje božie kráľovstvo v jeho konečnej fáze, tam sa bleskovo končí akákoľvek nadvláda zla. Ale to až na konci dejín, na konci časov. Nás v našom živote čaká ešte namáhavý zápas so zlom, s chorobami, s utrpením. Preto aj v chráme sa musíme o tomto zápase učiť rozprávať, musíme ho zapájať do nášho rozhovoru s Bohom. Modlitba by nemal byť únik pred svetom, ale práve lepšie „vyslovenie" sveta, konkrétneho života, ktorý žijeme.
Možno aj ročné obdobie, ktoré prežívame - vrcholiace leto s najdlhšími dňami, v ktorom akoby všetko bolo na svojom vrchole nám pripomínajú, že nás v živote čaká aj cesta skracujúcich sa dní, cesta chladu, ktoré tiež patria ku kolobehu nášho roka a nášho života. Snažme sa túto cestu prechádzať svojim vlastným životom, nie vo vedomí, že niekto ju prejde za nás, že niekto nám presne povie, čo kedy máme robiť. Snažme sa aj my nachádzať posilu v Bohu, v Kristovi, aby nás nič neodradilo na našej ceste.
arbet.viliam@orangemail.sk