Edward Schillebeeckx, OP (1914-2009) in memoriam
Dňa 23. decembra 2009 po krátkej chorobe usnul vo veku 95 rokov v Nijmegen
(Holandsko) – v meste, v ktorom žil – dominikánsky teológ Edward
Schillebeeckx, jeden zo zakladateľov revue „Concilium“. Svojimi článkami a knihami akademického a
pastorálneho charakteru bol zdrojom inšpirácie pre široký okruh čitateľov, tak
vo vnútri katolíckej cirkvi, ako aj v ostatných kresťanských cirkvách. Jeho
erudícia a výrazné poznanie kresťanskej tradície sa spájalo so silným
angažovaním sa za cirkev a spoločnosť. Jeho teológia bola zameraná na ľudské
bytosti v Božom stvorení a humánneho Boha so zameraním na spásu
ľudskosti: Deus humanissimus.
Edward Cornelis Florent Alfons Schillebeeckx sa narodil v Anversa (Belgicko) roku
1914. Stal sa členom dominikánskeho rádu r. 1934, vysvätený bol za kňaza r.
1941. Po druhej svetovej vojne, hneď po tom, ako to podmienky dovolili, uchýlil
sa do Paríža, aby sa špecializoval v štúdiách u Marie-Dominique Chenu a Yves
Congara. V r. 1957 bola mu pridelená katedra dogmatiky a dejín teológie na
katolíckej univerzite v Nijmegen.
Druhý vatikánsky koncil, ktorý bol prekvapujúco ohlásený Jánom XXIII 25.
januára 1959, mal mať na kariéru Schillebeeckxa významný dopad. Veľmi rýchlo sa
začal intenzívne angažovať v prípravných prácach koncilu a stal sa hlavným poradcom
pre holandských biskupov. Mnohé prednášky, ktoré Schillebeeckx predniesol v
Ríme v r. 1963-1965, mu získali medzinárodné uznanie. Na základe úzkeho
vzťahu s holandským episkopátom a jeho častým vystupovaním v holandskej
televízii začal byť považovaný za teologického „hovorcu“ holandského
katolicizmu.
V sedemdesiatich rokoch minulého storočia Schillebeeckx napísal dve štúdie o Ježišovi
a jeho význame, ktoré otvorili nové línie: „Ježiš, príbeh žijúceho“ (1974) a „Kristus, história novej
praxe“ (1977). Tieto knihy ukazujú jeho vedecký a náboženský pohľad na novozákonné
spisy a dejiny prvotnej cirkvi bez vzájomného protirečenia vedy a viery. Navyše
objasňujú, ako môže byť kresťanská viera inšpiráciou pre dnešných uponáhľaných
ľudí uprostred všetkých premien sveta. Schillebeeckx rozvíjal rozličné formy biblickej
kritickej teórie. Bol naklonený k tomu, čo sa nazýva „politická teológia“, stelesňovaná
najmä Johannom Baptistom Metzom, a tiež od jej prvých začiatkov, latinsko-americkej
teológii oslobodenia. V r. 1979 univerzita v Nijmegen schválila udelenie
ceny honoris causa peruánskemu teológovi Gustavo Gutiérrezovi, pričom E.
Schillebeeckx predniesol slávnostnú prednášku.
Aktívne ovplyvnil vnútorný teologický vývoj v cirkvi. Napísal prenikavé
kontroverzné teologické diela o organizácii cirkvi a zvlášť o interpretácii
kňazskej služby: „Cirkevná služba“ (1980) a „Za jednu cirkev v premenách
ľudského sveta“ (1985). V postavení poradcu holandského episkopátu v rokoch
šesťdesiatych a sedemdesiatych 20. storočia, bol Schillebeeckx aktívne prítomný
uprostred konfliktov, ktoré spôsobil vývoj v cirkvi. Trikrát bol povolaný do
Ríma, aby vysvetlil svoje teologické koncepcie. Jeho teológia nebola nikdy skutočne
odsúdená, ale vytvorilo sa okolo nej podozrivé ovzdušie. On sám sa cítil
nepochopený, aj keď nepociťoval nepriateľstvo inštitucionálnej cirkvi. Početné
vyznamenania honoris causa a iné uznania vyvážili kritiky zo strany
niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi. V r. 1982 holandský princ Bernhard
d’Olanda udelil Schillebeeckxovi prestížnu cenu Erasmus.
Od čias jeho odchodu na dôchodok r. 1983 až po krátke obdobie pred smrťou zostal aktívnym teológom. Po uverejnení diela „Ľudskosť, história Boha“ (1989), s ktorou uzavrel plánovanú trilógiu o Ježišovi pätnásť rokov po publikovaní prvého diela, plánoval znovu napísať svoju hlavnú prácu o teologickom význame liturgie a sviatostí, ktorá bola jeho vedeckou dizertáciou. Choroba a smrť zabránili Schillebeeckxovi dokončiť túto novú knihu o kresťanských rituáloch.
Ako zakladateľ časopisu „Concilium“
Edward Schillebeeckx napísal spolu s Karl Rahnerom úvodník do prvého čísla
tejto revue, uverejnený r. 1965. Teológia, ktorú chceli v časopise rozvíjať,
bola charakterizovaná takto: „K charakteristickým
znakom tejto teológie patrí, že dôsledne chce žiť z Písma a dejín spásy a súčasne
má odvahu odvážne a čestne dostávať sa do kontaktu s problémami súčasného
ľudstva. Usiluje sa, vychádzajúc z dnešnej situácie, raziť cestu pre lepšie
pochopenie Božieho slova o človeku a o svete dnešných čias. Podobná teologická
vízia je nevyhnutná pre každého, kto sa vo viere stavia k životu v cirkvi
a vo svete(1).“
Okolo profilu a stratégii časopisu sa v priebehu desaťročí rozprúdili živé
diskusie. Bolo užitočné, že sekretariát časopisu „Concilium“ zostal v Nijmegen. V r. 1965-1997 Schillebeeckx napísal okolo osemnásť
článkov pre tento časopis(2), ktoré vo svojej argumentácii
odrážajú vývoj jeho teológie. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa
sústredil na dedičstvo koncilu a zameral sa na "znamenia čias". Od
polovice sedemdesiatych rokov sa stal Ježiš hlavným cieľom jeho prác. V osemdesiatych
rokoch sa vrátil k obnove cirkvi (aggiornamento) a zvlášť k potrebe obnovy
služby v cirkvi. Schillebeeckx ukončil prácu v redakcii časopise „Concilium“ v polovici osemdesiatych
rokov.
Veríme, že Edward Schillebeeckx žije s Bohom, o ktorom veril, že je v každej
chvíli nový, v každom momente uzdravujúci a obnovujúci.
Poznámky:
1 Una nuova rivista internazionale di teologia. Perché e per chi?, in Concilium
1/1965, (L’ecclesiologia, oggi. Problemi Chiesa e mondo), 13s.
2 [V talianskej verzii sú tak rozdelené: Concilium 1/1965;
6/1968; 1/1969; 3/1973; 4/1973; 5/1973; 3/1974; 3/1976; 3/1980; 9/1980; 5/1982;
4/1983; 10/1983; 6/1984; 4/1985; 4/1997].
Autor: Erik Borgman, docent systematickej
teológie na univerzite v Tilburgu (Holandsko), viceprezident „Concilium“, poradca Fondazione Edward
Schillebeeckx v Nijmegen;
Do slovenčiny preložil Ivan Vojtaššák z pôvodného zdroja:
http://www.queriniana.it/teologia.asp?IDTeologia=151;
Zredigoval. Karol Moravčík