V odbornej tlači sa objavili proroci, ktorí poukázali na vychádzajúcu hviezdu nad ročnou diskusiou o ekonomickej kríze. Obchodovanie na burze sa vracia k lepším číslam. Triezvejší ekonómovia sú opatrnejší. Utlmia nepokoj proroci trhu? Obnovia vieru, že šťastie nám prinesie dostatok peňazí? Skúsenosť potvrdila, že dom ešte nezaručuje pokoj v ňom, že rýchle autá neznamenajú získaný čas pre život, že exkluzívne darčeky a dovozový tovar neprinášajú automaticky iskru v očiach. Je to tým, že sme neboli dostatočne bohatí? Máme po rokoch neslobody čo doháňať? Tempo sme zrýchlili v snahe zabezpečiť si ponúkaný štandard, no šťastie neprichádza. Niet času na zastavenie, konfrontovanie vlastných predstáv s realitou, kultúrou a priateľmi. Vyrástli sme a všetko je nám jasné. Detskú radosť z objavovania v očiach vystriedali jasné predstavy budúcnosti. Tá nie je otvorená. Plánujeme ju. Vieme, aká má byť a akí máme byť my? Plní zdravia, pohody, bez starostí, s dostatkom financií. Bez utrpenia a sporov.
Podľahli sme tejto predstave napriek jej imaginárnosti. Odporuje síce skúsenosti i zdravému rozumu, no nie videnému a počutému. Filmy, reklamy a ponuky ustavične potvrdzujú vzory úspešných usmievavých vlastníkov nehnuteľností. I cestu k úspechu. Vďaka zdraviu v tabletkách a procedúrach, čistote v práškoch a géloch, neobmedzeným rozhovorom v sieti, hypotékam z najlepších bánk, pohodlným autám zo šrotovného či lízingu, dovolenke pri mori, značkovému oblečeniu. Zhliadnuté svetlo na nebi pragmatizmu by nás tak mohlo upokojiť. Čo má však spoločné s tou hviezdou, čo zažiarila na skutočnej oblohe? Stáročia niesla nádej pre otvorený a neuchopiteľný život. Pre budúcnosť, ktorú nemožno len tak jednoducho naplánovať a definovať. Nádej mala v sebe vážnosť a pokoru k životu, zodpovednosť i úctu k človeku. Kalkulácia nebola na prvom mieste. Láska dávala, no nepočítala. Ľavá ruka nevedela o pomáhajúcej pravej. Neskrývala oči pred utrpením a biedou. Tie patrili k rastu i k životu. Stojíme o tento pôvodný pohľad?
Nemáme radi bolesť ani nejasné, neuchopiteľné a nepredmetné. Radi sa pohybujeme v definíciách a presne vymedzených víziách. Z nich sme vytlačili vlastné omyly, zlyhania, trápenie i bolesť. Paradoxne sme napriek vede popreli rozum. Prekryli sme neviditeľné i nepohodlné, no neoddeliteľné súčasti života. Vrátime sa k hviezdam na oblohe alebo v televízii? Dáme na skúsenosť a realitu alebo budeme odznovu počítať, čo sa oplatí a čo nie? Uveríme prorokom krajších zajtrajškov v nádeji, že už konečne budú mať pravdu?