Dnešná liturgia spomína takýto protiklad: na jednej strane múdrosť správneho života a na druhej strane rôzne formy opojenia. Súčasnosť sa vyznačuje tým, že ľudia hľadajú opojenie. Nielen chemické, ale často aj športové - mnohí siahajú na dno svojich síl a schopnosti -amatérski športovci napr. skúšajú maratón. Iní zase riskujú opojení výškou a riedkym vzduchom vo veľhorách, iní sa opájajú nebezpečnou rýchlosťou, či inými adrenalínovými športami. Okrem toho spomeňme stav tranzu, ktorý mladí dosahujú pri tanci či pri hlasnej hudbe. To sú len niektoré spôsoby úniku zo všednosti života.
Je potrebné pripomenúť, že opojenia, aj keď sú v istom zmysle zrozumiteľné, nie sú cestou k ozajstnej múdrosti. Ozajstná múdrosť sa dosahuje naopak v striedmosti, nadhľade. Súčasný filozof Sloterdijk na otázku čo je múdrosť povedal, že múdry človek je ten, ktorý je vyliečený z rôznych ilúzií. Pripomenul, že paradoxne sú to práve sklamania, ktoré nás v živote posúvajú smerom dopredu, smerom k múdrosti života. Práve sklamania nás učia zbavovať sa zbytočných ilúzií, ktoré máme o sebe, o druhých ľuďoch, či o živote. Za múdrych preto pokladáme práve starších ľudí, ktorí už zažili rôzne sklamania, sú konfrontovaní aj so svojou starobou, vekom a chorobami. No okrem triezveho triezveho pohľadu na život má múdrosť ešte jednu podobu. K nej patrí naša prax, naše skutky. To, čo konáme v každodennom živote, ako reagujeme, či sme dobrými alebo zlými ľuďmi.
Kresťanstvo nám ponúka posilnenie v tejto múdrosti cez Ježiša Krista. Starozákonné čítanie dnes hovorilo o zosobnenej múdrosti, ktorá si postavila dom, pripravila hostinu. Jánovo evanjelium zase hovorí o Kristovi ako o zosobnenom božom Slove, ktoré je tiež stelesnením múdrosti. Pre autora Jánovho evanjelia je Ježiš božím poslom, ktorý nám chce zjaviť sám seba, predstavuje sa nám svojimi vlastnými slovami: ja som chlieb života. Kristus chce byť pokrmom, posilnením pre náš život. Pokrm je niečo, čo vytvára aj spoločenstvo. Kristus vyjadruje svoj nárok, že chce byť stredobodom nového spoločenstva, cirkvi. On chce svoj život zdieľať s nami, chce aby sme mali účasť na jeho poznaní, na jeho živote, na jeho ceste. Ježiš dáva seba samého v symbole chleba a vína. Tento chlieb je podobná posila, ako bola pre Izraelitov na púšti manna. Ježiš nás chce nasýtiť sebou samým podobne, ako nasýtil zástupy pri zázračnom rozmnožení chleba a rýb na púšti.
Ježiš vie, že dobro, nový život musí vyrásť z nášho vnútra, preto chce mať úzku spoluúčasť na našom živote. Pri eucharistii je dôležité nielen prijímanie pokrmu, ale aj prijímanie jeho múdrosti, jeho života, pohľadu na svet. Dôležité je konať skutky, z tohto prijímania vyplynú.
Pritom je dôležitá triezvosť. V uplynulom týždni som sledoval reportáž o horolezkyni Gerlinde Kaltenbrunnovej, ktorá má blízko k tomu, aby ako prvá žena vystúpila na všetky tzv. himalájske osemtisícovky. No už tretí krát po sebe sa musela vrátiť z najnáročnejšieho výstupu v Himalájach, z vrcholu K2. Hovorí, že víťazstvo nemusí byť za každú cenu. Človek by si aj v krajnej situácii mal zachovať určitý nadhľad, myslieť aj na ostatných, na svojich blízkych.
Kresťanstvo nám cez Krista ponúka niečo podobné. Na jednej strane nás vedie k opojeniu z duchovných výšok, no zároveň nám ale ponúka aj triezvosť života. Buďme za to vďační.
arbet.viliam@orangemail.sk