Niet divu, že proroci sa tejto úlohe nezriedka sami vzpierali, pretože tá úloha znamenala aj určitú vnútornú námahu. V dnešnom prvom čítaní prorok Amos hovorí: „Nie som prorok, ani žiak proroka, som len pastier a pestovateľ poľných fíg. No Pán ma vzal od stáda a povedal mi: „Choď a prorokuj môjmu ľudu, Izraelu"." Tento text naznačuje niečo dôležité. Prorocká činnosť nie je vecou profesionality, chladnej vypočítavej múdrosti, je to skôr vec múdrosti srdca. Iste v živote je potrebná aj odbornosť, inteligencia, múdrosť hlavy, no biblia chráni ešte jeden dôležitý poklad a tým je múdrosť srdca. Poznanie vedy, ktoré nám pomáha k lepšiemu poznaniu sveta, sa opiera o základy gréckej filozofie, a tie boli položené niekoľko storočí pred Kristom. Naša civilizácia ale stojí ešte aj na druhom pilieri, ktorým je biblická múdrosť. Je to múdrosť, ktorá nás chce posunúť smerom ku konaniu dobra. Táto múdrosť je krehkou múdrosťou. V nej si nikdy nemôžeme byť príliš istí sami sebou. Vždy znova a znovu v tejto oblasti musíme byť ochotní skúmať sami seba, svoje vlastné svedomie, svoje vlastné vnútro. V tejto oblasti sme vždy len na ceste. Preto niektorí radšej túto oblasť obídu, pretože ona nás svojim spôsobom aj pokoruje, nenecháva nás ustrnúť na vavríne zdanlivo dosiahnutého .
Prvé čítanie dnes naznačilo, že Boh si vyvolil skôr tých, ktorí si uvedomujú svoje nedostatky, ktorým nechýba určitá pokora. Práve s hľadaním, s pýtaním sa neustálym objavovaním nových a nových súvislostí súvisí dôležitý znak našej civilizácie, ktorý nazývame dejinnosťou. Dejinnosť nám hovorí, že všetko v živote chce svoj čas. Pokiaľ sa v živote chceme posúvať dopredu, je to možné len stupeň po stupni. Je to možné len vtedy, keď sme ochotní neustále konfrontovať sami seba so životom okolo nás. Keď sme ochotní sa na základe toho sebaskúmania a sebapoznania aj meniť.
Iste, každý chce byť dokonalý, život nám ale pripomína, že ozajstné napredovanie je možné len pomaly, poctivo - stupienok po stupni. Každé skutočné napredovanie je možné len vtedy, keď vnútorne dospejeme k tomu ďalšiemu stupňu. V dejinách a aj v tých našich malých, v príbehu nášho života nemožno nič urýchliť. To by sme mali pochopiť. Každý jeden z nás je povolaný byť apoštolom svojho vlastného života. Kristus nám dáva moc, aby sme sa nebáli posúvať život dopredu. Aby sme vedeli vykročiť s duchovnou pomocou, ktorú nám kresťanstvo dáva aj pre nové, neznáme oblasti života. Samotné evanjelium sa šírilo z veľmi skromných začiatkov. Na začiatku bolo len dvanásť neučených rybárov z Galiley, ktorí pomáhali Kristovi. Pravda, ktorú Kristus priniesol si ale našla nových a nových ohlasovateľov, takže za pár storočí sa rozšírila po celom vtedy známom svete.
Nech je aj pre nás povzbudením, že život je tiež takýmto prúdom, do ktorého môžeme a máme vstúpiť s dôverou a odvahou. Tým, ktorým nechýba viera, sú možné aj zázraky a divy, podobne ako sa diali cez prvých apoštolov. Ďakujme dnes Bohu za tie divy, ktoré sa cez vieru dejú v našich životoch. Amen.
arbet.viliam@orangemail.sk