Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 28. 6. 2009

13. nedeľa cez rok (B)
Mk 5, 21 - 43
Autor: Viliam Arbet
Nejeden veriaci si kladie otázku, čo mi Boh, viera v Neho dávajú, aký osoh z toho mám pre môj život. Nejde len o otázku života po smrti, skôr sa jedná o náš život tu na zemi. Myslím si, že je to dobrá otázka, pretože Boh má pre nás len vtedy zmysel, keď sa dotýka nášho života. Každý jeden z nás by tu mohol hovoriť o vlastných skúsenostiach. Nielen pozitívnych, možno máme Bohu aj čo vyčítať. Utrpenie, ktoré sa dotklo nás, či našich blízkych. Pocit krivdy, ktorý sa deje nie zriedkavo. Choroby, krátkosť ľudského šťastia, pocit že náš život je často niečim ohrozovaný.

Nie sme sami, kto si takéto otázky kládol a kladie. Pretože viera v Boha tu nie je len pre chvíle pozitívnych pocitov, ale naopak, práve vo chvíľach bolesti sa po Bohu pýtame najpálčivejšie. Každý má nárok na takéto otázky a Boh bez toho bolestného by bol len akousi prázdnou poučkou. To cítil už človek v Starom zákone. V jeho najmladšej knihe, v Knihe Múdrosti, ktorá vznikla asi 80 rokov pred Kristom sa človek pýtal, ako je to so spravodlivosťou, prečo spravodlivý človek trpí, prečo zomiera bez odmeny. Dnešné čítanie nám dáva nádej na život v neporušiteľnosti. Už sa nehovorí o ríši šeolu, kde sa akomsi medzisvete nachádzajú všetci. Boh nestvoril smrť, neteší sa zo záhuby žijúcich.

Evanjelium hovorilo o vyliečení ženy trpiacej na krvotok. Posolstvo tohto uzdravenia môžeme rozumieť aj v symbolickej rovine. Pre staroveké národy krv znamenala život. Ak ženu trápila stála strata krvi, znamená to, akoby jej chradol život, strácala schopnosť tešiť sa zo života. Niekedy hovoríme, že druhí ľudia nám pijú krv. Máme na mysli, že nás oberajú o radosť zo života. Niekedy sa ale môže stať, že i my sami si strpčujeme život.

Chýbajúca radosť života je aj dnes častá diagnóza. Nie nejaká povrchná lacná radosť, ale radosť, ktorá vychádza z hĺbky duše. To, čo hľadáme, napriek tomu, že nám to, či ono pije krv života. Záleží na nás, či sa z tejto choroby chceme vyliečiť. Kristus nechcel liečiť len niektorých svojich súčasníkov pred 2000 rokmi. Dotyk Krista, ako o ňom hovorilo dnešné evanjelium, lieči aj dnes. Ježiš tento liečivý dotyk nazýva vierou. Hovorí - choď, tvoja viera ťa uzdravila. A naozaj viera nás môže uzdraviť zvnútra našej bytosti. Môže nás prebudiť k novému životu.

Ak nebudeme mať takúto vieru, ak naša viera zostane len na úrovni poučiek, potom sa z nej nebude dať žiť. Potom aj nám bude chýbať krv života pre naše vzťahy, pre prácu, činnosť, a riešenie budeme možno hľadať všade okolo nás, len nie v nás samotných. Prosme aj pri tento dnešnej sv. omši, aby sme Boha stretli ako toho, ktorý sa nás dotýka a ktorý prijíma dotyk našej ľudskosti. Tak aby sme náš život pretransformovali na niečo, čo bude mať cenu aj poza hranice našej smrti.
arbet.viliam@orangemail.sk