V evanjeliu nás Kristus povzbudzoval, aby sme sa nenechali odradiť skromnými začiatkami viery a božieho kráľovstva v našom živote. Aby sme sa nedali odradiť ak sa iným okolo nás viac darí, ak majú moc a silu. Vtedy sa nám môže zdať, že dobro, láska, pravda nás v živote nepretlačia na popredné miesta. Môže sa nám zdať, že s nimi môžeme dokonca prehrávať. No to sú hodnoty, ktoré sa presadia v hlbšom horizonte, potrebujú svoj čas, potrebujú trpezlivosť. Kresťanstvo nechcelo nikdy, osobitne nie na svojom začiatku vládnuť, ono chcelo prekvasiť svet.
Pokiaľ sa ani nenecháme odradiť a budeme hľadať hodnoty božieho kráľovstva, potom sa nemusíme báť, potom aj my zakúsime rast, o akom hovoril Ježiš podobenstvom o horčičnom zrnku, z ktorého nakoniec vyrastie strom. Je ale pravdepodobné, že na tejto ceste budeme - viac ako generácie kresťanov pred nami - konfrontovaní s inými hodnotami. Budeme si uvedomovať, že v dnešnej spoločnosti viac dominujú hodnoty materiálne. Spoločnosť ide svojou cestou, nezávislou na kresťanstve, možno iba v základoch sa ešte orientačne opiera o hodnoty kresťanstva. Kresťanstvo ale zostáva v spoločenskej debate ukryté a spoločnosť už príliš nedbá na to, že ho treba nejakým spôsobom aj obnovovať. Keď si toto uvedomíme nebýva nám ľahko, hoci vieme že pravda je na strane hlbšieho poznania.
V takejto situácii nás môže povzbudiť príklad apoštola Pavla. Vo svojom vlastnom živote zakusoval, ako ho kresťanstvo zvnútra premieňalo, ako ho oslobodzovalo. Svoju vieru vedel tvorivo prenášať aj do ostatných oblastí života. Poznatky a skúsenosti potom odovzdával ďalej s apoštolskou horlivosťou spoločenstvu ostatných veriacich. Ak čítame Pavlove texty, jeho listy, zisťujeme, že sa nejednalo o príliš učené texty, teórie ku ktorým ich autor dospel veľkou špekuláciou. Jednalo sa o texty, ktoré vychádzali z hlbokej osobnej skúsenosti. Pre Pavla Kristus bol celým jeho životom. Zostal verným aj Kristovi aj životu. Jeho duchovnosť nebola odtrhnutá od života.
To je niečo, čo aj my hľadáme. Pretože od začiatku novoveku trpíme konfliktom medzi poznaním vedy a našou vierou. Pre mnohých súčasníkov to znamenalo koniec viery. Zamietli aj všetky podnety, ktoré im kresťanstvo dávalo. Keďže dnes už Boha nepokladáme za hodinára celého sveta, hľadáme, kam ho umiestniť na základe nášho poznania a skúsenosti. Hľadáme, ako môže byť Boh pre nás v dnešnom svete výzvou. To je otázkou aj dnes, keď na mnohých miestach kresťania vychádzajú z chrámov, aby sprievodom naznačili, že Kristus je duchovným pokrmom ich života. Chceme sa aj my pridať a hľadať miesto, kde Kristus ovplyvňuje náš život a inšpiruje ho k novej spravodlivosti, k niečomu, čo by sa vedelo vzoprieť diktátu úspechu, vonkajšieho dojmu a snažilo by sa hľadať poctivé hodnoty spravodlivosti, dobra, pokoja, lásky a pravdy.
arbet.viliam@orangemail.sk