Dnes je život iný ako kedysi, základné otázky ľudského života ale zostávajú podobné. Aj my hľadáme posilu na našej ceste smerom do budúcnosti, aby táto cesta mala zmysel. Neuspokojuje nás len prežívať svoj život zo dňa na deň, hľadáme niečo hlbšie; hľadáme život, ktorý by naplnil aj našu dušu.
To hlbšie objavovali aj proroci. V našom chápaní proroctvá a prorokovanie súvisia s budúcnosťou; chápeme ich ako nejaké veštectvo; predpovedanie toho, čo sa má stať. Sčasti je to aj pravda, proroci okrem iného varovali svojich súčasníkovo pred tým, čo sa stane, ak nebudú kráčať po božích cestách. No hlavné neboli tie predpovede - veštectvo, ale zaujatie božími cestami.
Človek sa vždy chce dotknúť toho tajomného, posvätného, čo náš život presahuje a čo mu dáva zmysel. Kontakt s božím svetom pre nás ale predstavuje aj určitý nápor, ktorý nie vždy musíme uniesť. Biblické zjavenia v ľuďoch často vzbudzovali hrôzu, napr. na Sinaji sa Boh zjavil v ohni, oblakoch a búrke. Aby človek nemusel vždy znovu zakusovať zo stretnutia s Bohom onú hrôzu, vstúpili do komunikácie medzi nim a Bohom proroci. Oni boli povolaní, aby ten spaľujúci boží oheň uniesli a zároveň ho pretavili do zrozumiteľnej reči, ktorá nebude vzbudzovať zbytočnú hrôzu a prinesie pravdu o živote.
Prorok nielen pravdu oznamoval, on sám v nej musel byť celým svojim životom aj zakorenený. Prorocké slovo je síce zriedkavé, no aj dnes z času na čas zaznieva. Hoci Izraeliti sú presvedčení, že prorocké slová sa skončili érou tzv. veľkých prorokov. Prorocké slovo nie je ľahké objaviť, keď ho ale nájdeme, mali by sme ho počúvať, vážiť si ho.
Prorocké slovo sa nemusí výlučne krútiť len okolo viery v Boha. Aj Ježiš viac ako o Bohu rozprával o živote. A tiež aj životu pomáhal. Mnoho ľudí pocítilo ozdravujúci účinok Ježišovho pôsobenia. Uzdravoval v prvom rade srdce človeka, povedané biblickou rečou - odpúšťal hriechy a to sa prejavovalo aj vo sfére tela, ktorá s dušou súvisí. Ježiš naštartoval v človekovi ozdravné procesy, ktoré presahovali vyliečenie chorôb, smerovali k novému začiatku, k novým vzťahom, k novým postojom k životu.
V roku apoštola Pavla nemôžeme obísť ani čítanie z jeho listu. Apoštol Pavol predstavuje iný typ viery, ako Kristus a proroci. Je to viera prerozmýšľaná, ktorá sa prejavuje novým myslením. Takúto vieru dnes v mene nábožnosti, alebo v mene viery praktizovanej životom bohužiaľ zabúdame. Takáto viera sa snaží myslením prepojiť to náboženské s ostatnými sférami nášho život. Dnes v našich kostoloch máme mnohokrát pocit, že to nábožné sa žije oddelene od toho svetského. Akoby vo viere platilo iné chápanie, iný rozum, iné zákonitosti, ako v ostatných sférach nášho civilného života.
Pavol sa snažil vieru premyslieť tak, aby ju prepojil s praktickým životom do jedného celku. Nevyhol sa pritom ani intímnym oblastiam života človeka. Dnešný čítanie nechce túto oblasť bagatelizovať, naopak - dáva ju do súvisu s celkom života. Pripomína, že ani tu by sme nemali zabúdať na vyšší rozmer a zmysel života. Človek by ani v tom príjemnom nemal ustrnúť. Preto Pavol povedal, že tí, čo sú ženatí, nech žijú, ako by ženu nemali, tí čo sú bohatí, ako by majetok nemali, tí čo plačú, ako by ani neplakali. Pavol neznižoval nič z nášho života, len nám pripomína, že v Kristovi je tu ešte vyšší rozmer, v ktorom sa náš život nanovo rozhoduje.
A to je spoločné všetkým dnešným trom čítaniam, všetkým trom typom viery, ktoré nám ponúkli. Tak nábožní proroci, mysliaci Pavol aj liečiaci Kristus nás privádzajú k tomu, aby sme svoj život chápali ako vždy nový začiatok, aby sme boli ochotní vždy znovu počúvať v našom živote boží hlas a vydať sa za ním. A tým sú proroci aj Pavol a Kristus výzvou pre nás i dnes.
arbet.viliam@orangemail.sk