Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 4. 1. 2009

Druhá nedeľa vianočná
Jn 1, 1 - 18
Autor: Viliam Arbet
Dnešné omšové čítania nás ešte raz vracajú k prežívaniu vianočného tajomstva. V Ježišovi ale chcú vidieť nielen malé dieťa, ale Krista, Spasiteľa. To je pravda nielen pre Izraelitov, ktorí Spasiteľa túžobne očakávali (aj keď oni ho nakoniec v Kristovi nespoznali), ale aj pre ostatné národy vtedajšieho sveta. Práve im priniesli Krista apoštol Pavol a evanjelista Ján. Pre oboch bol pôvodný orientálny svet Izraelitov priúzky a uzavretý do komplikovaného spôsobu predpisov a očakávaní, často navzájom protichodných.

Obom sa lepšie pôsobilo medzi tými, ktorí prichádzali z tzv. pohanstva a neboli zaťažení náboženskou tradíciou a zvykmi orientálnych izraelitov. Hoci obdobie vzniku Nového zákona je pre nás už časovo vzdialené, v mnohom ešte žijeme z jeho duchovných výdobytkov. J pre nás poučné, hľadať u autorov novozákonných textov poučenie aj pre našu dobu.

Aj pre nás je otázka pravdy rovnako dôležitá, ako vtedy a rovnako namáhavo na ňu hľadáme odpoveď. A pre mnohých ľudí je blízke na otázku pravdy rezignovať. Kresťanstvo ale hľadalo pravdu s veľkou vážnosťou. Pre evanjelium Jánovej školy bol Kristus Božím Slovom, a Slovo s veľkým „S" znamenalo filozofický pojem, ktorým Gréci označovali pravdu.

Pre evanjelistu je Kristus, od počiatku vtelený Boh, ktorý sa v plnosti časov zjavil. Ježiš nám prináša poznanie Boha. Je svetlom, ktoré sa postupne dáva spoznať. Evanjelista je len jeho interpretom, ktorý načrtáva boží pohľad na svet, umožňuje nám vidieť veci z božieho nadhľadu - na rozdiel od ostatných evanjelií, ktoré svet a Krista vnímajú viac z ľudskej perspektívy. V tom je Jánovo evanjelium podobné Pavlovým listom, ktoré tiež vnímajú pravdu a svet v širších, božích súvislostiach.

Pre evanjelistu Jána je Kristus pravdou, cestom, svetlom, životom. To sú hodnoty, ktoré aj my chceme hľadať. Hľadáme ich v tichu a postupne. Je zásluhou modernej doby, že náš život zjednodušila, očistila od nadbytočného balastu rôznych ornamentov. Podobne ako moderné umenie, aj život je dnes vyčistený až na to podstatné. Na druhej strane sa ale sťažujeme, že sa nevieme zbaviť zhonu. Aj tie najtichšie obdobia roka sú preplnené hektikou. Aj do našej pravdy o svete sa čoraz viac premieta ľudský egoizmus, snaha získať stále viac.

Biblické texty hovoria o tichu a pokore ako o predpoklade hľadania pravdy. Z kriku a zhonu nemôže prísť pravda, svetlo, ale len nešťastie. Podľa apoštola Pavla pravda nie je náhle osvietenie, zázrak, ale proces, ku ktorému napredujeme postupne svojim životom. V tomto procese potrebujeme tri čnosti - vieru, nádej a lásku. Vieru, ako vyznanie a vnútorné presvedčenie, lásku - presvedčenie, ktoré má silu prejaviť sa v zápasoch nášho života a nádej, ktorá vie prijať pravdu v jej celosti. Pre Pavla je pravda nezávislá nielen na zákone, ale aj na vonkajších politických okolnostiach. Pravda je niečo vnútorné, osobné, čo s vonkajšími názormi sveta nechce vstupovať do škriepky. Skutočná pravda je vážnejšia a osobnejšia ako názory, ktoré teraz prevládajú vo svete, no po čase zaniknú.

Biblické texty nám pripomínajú kresťanské nároky na hľadanie pravdy. Ak sa ich budeme držať, nemôže sa nám prihodiť, aby sme len prikyvovali mocným tohto sveta, aby sme sa len stotožňovali s prevládajúcimi názormi. Naopak, z úprimného hľadania pravdy v tom duchovnom význame, poučíme sa aj pri hľadaní pravdy pre svet, v ktorom žijeme a pre druhých ľudí.

Len málo ľudí v dejinách dokázalo byť pri hľadaní pravdy natoľko slobodných ako sv. Pavol, ktorého rok si teraz pripomíname. On sám spôsobil kultúrnu revolúciu, z ktorej ľudstvo v mnohom dodnes žije a ktorý aj nás môže inšpirovať na našej ceste hľadania pravdy, tak aby sme ju vedeli komunikovať aj s ostatnými ľuďmi s ktorými žijeme.

arbet.viliam@orangemail.sk