Peniaze sú dobrý vynález, ktorý umožňuje, aby sme si plody svojej práce nemuseli vymieňať kdesi na námestí, na trhu, (veď v mnohých prípadoch by to ani nebolo celkom možné). Peniaze umožňujú účinnejšie fungovanie spoločnosti, v ktorej sa každý venuje inej činnosti. Peniaze, na rozdiel od zlata, sú ale len obyčajným papierom. Cenu im dodáva len naša dôvera, naša spoločná dohoda o ich cene. Dnes v dobe internetovej siete a platobných kariet peniaze už dokonca nemusia mať ani tú papierovú podobu, stačí virtuálna. Napriek tomu sú predmetom samostatného štúdia na vysokej škole a za objavy v ekonomike sa každoročne udeľuje Nobelova cena.
Dnešné čítanie z knihy Exodus je staré viac ako 3000 rokov. Ono nám nechce objasňovať základy finančníctva, aj keď naznačuje, že peniaze a ich úročenie má svoju dlhú históriu. Tento biblický text väčšmi poukazuje na súvis medzi peniazmi a spravodlivosťou. Ani blahobytný svet sa nemôže prestať pozerať do sebakontroly spätného zrkadla, ktorý nám nastavuje požiadavka spravodlivosti, či pohľad na trpiaceho človeka. Náboženstvo to nie je len úcta k Bohu, posvätný kult, liturgia, to sú aj texty, z ktorých mnohé sa dotýkajú spravodlivosti a zákonov fungovania spoločnosti.
Kresťanstvo, podobne ako predtým náboženstvo Izraelitov, neprišlo s ambíciou definitívne vyriešiť všetky problémy ľudstva, veď to ani nie je možné. Tak ako nejestvuje konečné riešenie problému buriny v záhradke, rovnako nefunkčné sa ukázali aj konečné riešenia národnostných či sociálnych otázok. A popri tom skoro vždy zakladali aj nové nespravodlivosti.
Kresťanstvo sa snaží premieňať svet zvnútra. Apoštol Pavol v liste Korinťanom radí - „Bratia, čas je krátky. Preto tí, čo plačú akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú akoby nič nevlastnili a tí čo užívajú tento svet akoby ho neužívali." (1 Kor 7, 30 - 31). Kristus nás podľa Pavla volá kráčať ďalej, aby sme neustrnuli v ničom nižšom ako je to božie. Dôležitá nie je moc a jej zákony, ale Kristovo povolanie. Toto povolanie síce nezakladá nejaké nové právo, ale duchovne sa snaží pretvoriť naše srdcia a položiť základy väčšej spravodlivosti.
Kristus nás nepovoláva k úzko založenej súkromnej spáse, ale k práci na božom kráľovstve. Preto nám zanechal zákon lásky k Bohu a k blížnemu. Tento zákon upravuje naše vzťahy k druhým ľuďom. Nie na nejakej citovej rovine, ale na rovine nášho konania. Snažme sa na tieto výzvy odpovedať svojim životom.
arbet.viliam@orangemail.sk