V rímskej ríši bol kríž popravčí nástroj. Ježiš mu ale svojim životom a smrťou dal nový rozmer. Zduchovnil kríž a posvätil a posvätil ho. Kríž má dve ramená - vodorovné a zvislé. Zvislé smerujúce zdola nahor pripomína oba póly nášho života - realitu, z ktorej vychádzame aj víziu toho, čo túto realitu presahuje -ducha. Na prvom mieste je realita, ktorú žijeme na zemi, ale rovnako potrebný je aj duchovný rozmer, ktorý nás posúva ďalej. Duchovný rozmer pomáha zachraňovať realitu nášho života. Zvislé rameno kríža naznačuje, že v živote sa telo spája s duchom - a oba tieto póly sú potrebné. Ježiš samotný - svojim vtelením - predstavuje spojenie reality s duchovnom. Tak ho aj vnímame - ako pravého Boha a pravého človeka zároveň.
Okrem zvislého ramena má kríž aj vodorovné - smerujúce z jednej strany horizontu k druhej. Toto rameno naznačuje plynutie času. Vodorovný rozmer pripomína, že náš ľudský život sa odohráva v dejinách. Život prebieha od minulosti smerom k budúcnosti. Od toho, čo máme zažité vo svojom vnútri smerujeme k budúcnosti, zvyčajne aj k väčšiemu spoločenstvu s druhými ľuďmi. Nielen Kristus, ale aj Starý zákon, Izraeliti nám pripomínali, že život nie je iba kolobehom, ale je príbehom, ktorý smeruje odniekiaľ niekam. Proroci i Kristus nám pripomínali našu zodpovednosť za tento príbeh. Kristus, kríž nás oslobodzujú k novej budúcnosti, dávajú nám vždy novú šancu.
Kríž tak môže byť znamením, ktoré ozdravuje náš život - podobne ako v Starom zákone ozdravoval pohľad na medeného hada, pripomínajúceho putovanie po púšti do zasľúbenej zeme. Kríž ale nepôsobí magicky, ale iba vtedy, ak pri pohľade naň sme ochotní meniť svoj život. Ozdravuje nás nie pohľad na znak, ale ľútosť nad chybami a ochota zobrať zodpovednosť za seba. Zachraňuje nás teda to, čo pohľad na kríž v nás spôsobuje.
Je potrebné, aby sme na kríž nepozerali len so sentimentalitou, s ľútosťou, ktorú v nás spôsobuje Kristovo utrpenie. Pretože aj keď je sentimentalita potrebná, rovnako je potrebná naša zodpovednosť za život. Obrazne povedané máme prijať kríž nášho života. Nemám tým na mysli, že máme prijímať akékoľvek utrpenie a ospravedlniť tak svoju pasivitu. Kríž máme prijať ako výzvu k zodpovednosti. Kríž bol vyvrcholením celého Ježišovho života. Bez toho, čo Kristovmu utrpeniu predchádzalo - bez príkladu jeho života, by kríž nemal svoj zmysel.
Aj pre nás má byť kríž symbolom celého Krista. Vtedy nám kríž pomáha riešiť problémy nášho života. Vedie nás k tomu, aby sme v ňom objavili realitu nášho života aj liečivé vízie novej budúcnosti. Kríž nás vedie k tomu, aby sme od minulosti vedeli kráčať smerom k budúcnosti.
arbet.viliam@orangemail.sk