Hovorí sa, že čím sme starší, skúsenejší a snáď aj múdrejší, tým ťažšie hádžeme po druhých „kameňom" odsúdenia. Dnešné omšové čítania nás nabádajú k obozretnosti pri hodnotení iných. Chcú naznačiť božiu zhovievavosť s nami ľuďmi. Boh nám ľuďom poskytuje čas na zmenu. Aj keď to niekedy vyzerá ako jeho slabosť, Boh vie, že skutočná zmena života potrebuje v nás dozrieť.
Keby sme však nič nerobili, rovnako bude v nás dozrievať aj zlo. Preto nám evanjelium pripomína aj zodpovednosť za náš život. Obraz poľa, ktoré čaká na žatvu, je obrazom nášho vlastného života. Malo by nám záležať na úrode nášho života. Nie je síce potrebné stresovať sa, ale na druhej strane nesmieme ani upadnúť do ľahostajnosti. Veď raz príde k zúčtovaniu, k žatve. Pri náprave našich chýb máme najprv prijať pravdu o sebe, zmieriť s tým, že dobro a zlo sú v nás poprepletané. Potom máme rozoznávať príčiny, objavovať súvislosti dobra a zla v nás i okolo nás. Až na základe toho potom môžeme meniť a pretvárať svoj život.
V jednom výklade sv. Písma som čítal, že to, čo označujeme za kúkoľ, bola v Palestíne bylina s omamnými účinkami. Bylina, ktorá nielenže neprinášala úrodu, ale mala negatívny účinok na svoje okolie, na tých, ktorí na poli pracovali. Podobne na nás môže mať omamný účinok aj zlo. Zvykneme si naň, dokonca ho istým spôsobom začíname potrebovať. Prestaneme rásť, vyvíjať sa. Tak ako návyková omamná látka postupne rozkladá život človeka, rovnako na nás hypnoticky pôsobí aj zlo. Nespoliehajme sa, že niekto zakročí a zlo z nás vykorení. My sami sme za to zodpovední. Len my sami sa vlastnou vôľou môžeme zbaviť omamnosti a žiť v realite.
Nedávno som sledoval zaujímavú diskusiu o súčasnej architektúre. Nielen u nás, skoro všade vo svete dôležité a nákladné stavby, ktoré určujú charakter miest, už nestavia cirkev alebo štát, ale bohaté firmy, ktoré si na tento účel najímajú tvorivých architektov. Tí sa predbiehajú v nápaditosti a v odvahe šokovať novými tvarmi, formami. Vznikajú tak zvláštne stavby, ktoré nielenže neharmonizujú so svojim okolím, ale naopak: svojim spôsobom až kričia, pútajú na seba pozornosť. Odborníci hovoria, že takéto stavby sú len príležitostnou architektúrou, z ktorej mnohé sa bude o pár desaťročí búrať. Naznačujú to aj stavebné technológie, ktoré už neukladajú poctivo tehlu na tehlu, ale namiesto toho len montujú konštrukciu, na ktorú nabaľujú zateplenie či okná. Čo z toho všetkého o pár desaťročí zostane? Asi len to, čo bude mať trvalejšiu hodnotu.
Dnešné evanjelium nám hovorí, že čas podobne preverí aj trvácnosť hodnôt nášho života. Nechce nás vystrašiť, chce aby sme premýšľali nad svojim
arbet.viliam@orangemail.sk
