Dnes slávime 2. pôstnu nedeľu. V prvom čítaní zo Starého zákona sa spomína Abram, ktorého meno sa neskôr zmenilo na Abraháma. Uveril Bohu, opustil rodný kraj a vydal sa do neznáma. Jeho skúsenosť s Bohom je opísaná ako desivá i posilňujúca zároveň. Boh je tajomný, jeho prítomnosť nás otriasa i premieňa, ale napokon zachraňuje. Podobný otriasajúci i premieňajúci zážitok mali podľa evanjelia s Ježišom jeho učeníci. Ježiša poznávajú ako Božieho prostredníka, cez ktorého sa Boh zjavuje ľuďom. V druhom čítaní apoštol Pavol nazýva nepriateľmi Kristovho kríža tých kresťanov, ktorí nepochopili Božie zjavenie v Kristovi a stále si zakladali na náboženských predpisoch Starého zákona.
Homília
V ostatných rokoch trávime čoraz viac času v neskutočnosti, teda vo svete, ktorý je vytvorený umelo, a nazýva sa aj svetom virtuálnym čiže zdanlivým. Prostriedkami vstupu do tohto sveta sú rôzne technické vymoženosti. Uľahčujú prístup k množstvu informácií, ale zároveň nás oddeľujú od skutočného sveta a často ponúkajú vyslovene falošné zážitky. Z falošných zážitkov býva obviňované aj náboženstvo. Vyčíta sa mu, že ponúka ilúzie, sny, rozprávky namiesto skutočnosti.
V evanjeliách je viacero zvláštnych rozprávaní, ktoré vyzerajú ako vymyslené. Jedným z nich je rozprávanie o premenení Ježiša. V úryvku z 9. kap. Lukášovho evanjelia sme čítali, že vzhľad Ježišovej tváre a jeho postavy sa zmenil pri modlitbe. Ježiš zažiaril. Zároveň sa pri ňom objavili Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. V texte sa spomína, že Ježišových učeníkov najprv premohol spánok, ale udalosť nebola iba sen. Ježiša, Mojžiša a Eliáša učeníci naozaj videli, a Peter im dokonca chcel postaviť stánky, teda akési dočasné príbytky. Udalosť bola nadchýnajúca, ale keď všetko zakryl oblak či hmla, bola aj desivá. Na záver z toho oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“
Nakoľko je toto rozprávanie o zážitku s Ježišom skutočné? V prvom rade si treba uvedomiť, že vyrozprávanie nejakej udalosti môže byť technické (stroho popisné) alebo umelecké (prepracované, obrazné). Technické a umelecké podanie sa nelíšia v tom, že jedno je skutočné a druhé vymyslené. Aj technický popis môže byť nepravdivý. Médiá sú plné nepravdivých či polopravdivých informácií. Umelecké podanie môže sa týkať niečoho vymysleného, vysnívaného, ale častejšie je spracovaním nejakej udalosti, nejakého zážitku, či už vonkajšieho alebo vnútorného. Pravdivosť alebo nepravdivosť takého rozprávania potom závisí od toho, či umožňuje niečo zažiť v skutočnom svete alebo poskytuje len únik pred skutočnosťou či krátke zabudnutie.
Evanjeliové rozprávania sú umelecké. Nejde o zápisnice úradníkov. Dnešné rozprávanie o prežiarenom Ježišovi je svedectvom, že Ježiš je dôležitejším prostredníkom k Bohu, ako boli v židovstve Mojžiš a Eliáš. Dokonca sa Boh sám k nemu hlási ako k svojmu Synovi a vyzýva nás počúvať ho. V texte sa uvádza, že sa Ježišov vzhľad zmenil pri modlitbe. Nejde o nič vymyslené. Ako je známe, naša tvár a náš celkový postoj prezrádzajú veľa o našom vnútornom rozpoložení. Hovorieva sa, že vtáka poznať po perí a človeka po reči. Nielen po reči slovnej, ale aj po reči tela. Ježiš pri modlitbe bol prežiarený, inak povedané, skrásnel. Z rozprávania sa dozvedáme niečo aj o obsahu jeho modlitby. Ježiš bol veriaci Žid. S kým sa pri modlitbe radil? Predsa s veľkými autoritami svojej náboženskej tradície. To boli Mojžiš a Eliáš. O čom sa s nimi radil? O jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme (Lk 9,31), čiže o svojej smrti. O zmysle tej smrti a jej dôsledkoch. Niektoré odkazy v rozprávaní pochopí len poučený čitateľ. Udalosť sa odohrala na vrchu. Vrch alebo hora boli v židovskej náboženskej tradícii miestami modlitby a Božieho zjavenia. Podobne nízka oblačnosť v horách je sprievodný obraz Božieho zjavenia. Tak ako oblaky zahaľujú vrchy, aj Boh zostáva tajomne skrytý, ale jeho prítomnosť, jeho hlas je skutočný. Možno sa oň oprieť ako o pevnú pôdu pod nohami, hoci je svet zakrytý oblakmi. Hlas, ktorý z tej skrytosti zaznieva, dáva silu zmysluplne žiť i zomrieť. To je napokon ten najväčší rozdiel oproti tzv. virtuálnej realite, ktorá nachvíľu zaujme či omámi, ale nepremieňa. Nerobí nás lepšími ani krajšími ľuďmi.
Žiť musíme svoj všedný život, ale buďme vďační za zážitky, ak nám náš život prežarujú. Tie, ktoré skúsime ako najviac oslovujúce a premieňajúce, si osobitne chráňme. Dúfam, že je to pre nás aj naša bohoslužba. Viacerí ľudia, ktorí nás sledujú cez internet, mi povedali, že cítia z nášho kostola dobré vyžarovanie. Bohoslužba, liturgia, nie je len dielo kňaza, všetci, čo sme tu spolu, našu bohoslužbu spoluvytvárame. Prežarujúcimi miestami sú aj niektoré miesta v prírode – vrchy alebo pramienky, studničky. Takými prežarujúcimi udalosťami sú aj naše vzťahy – skutočná láska a dobré priateľstvo sa poznajú podľa toho, že nás premieňajú či posväcujú.
Ale nehľadajme pri takýchto zážitkoch len pohodu.
Učeníci pri prežiarení Ježiša zažili úžas i strach, nadšenie i bázeň.
Teológ Rudolf Otto pred viac ako storočím nazval náboženstvo mysterium
tremendum et fascinosum, teda tajomstvo otriasajúce a priťahujúce.
Nech je aj pre nás toto sväté tajomstvo otrasom, čo nás prebúdza,
a zároveň krásou, čo nás priťahuje. Nech je pre nás cestou k tej
najskutočnejšej skutočnosti!