Pápež vymedzil týchto desať tém:
1. Niektoré aspekty vzťahu medzi východnými katolíckymi cirkvami a latinskou cirkvou (Súhrnná správa 6)
2. Načúvanie volaniu chudobných (Súhrnná správa 4 a 16)
3. Misia v digitálnom prostredí (Súhrnná správa 17)
4. Revízia Ratio Fundamentalis Institutionis Sacerdotalis v misijnej synodálnej perspektíve (Súhrnná správa 11)
5. Niektoré teologické a kanonické otázky týkajúce sa špecifických služobných foriem (Súhrnná správa 8 a 9)
6. Revízia dokumentov týkajúcich sa vzťahu medzi biskupmi, zasväteným životom a cirkevnými združeniami v synodálnej misijnej perspektíve (Súhrnná správa 10)
7. Niektoré aspekty osoby a služby biskupa (kritériá výberu kandidátov na biskupov, sudcovská funkcia biskupov, charakter a priebeh návštev ad limina apostolorum) z misijnej synodálnej perspektívy (Súhrnná správa 12 a 13)
8. Úloha pápežských zástupcov z misijnej synodálnej perspektívy (Súhrnná správa 13)
9. Teologické kritériá a synodálne metodiky spoločného rozlišovania sporných doktrinálnych, pastoračných a etických otázok (Súhrnná správa 15).
10. Prijatie plodov ekumenickej cesty v cirkevnej praxi (Súhrnná správa 7))
„Tieto otázky si svojou povahou vyžadujú hĺbkové štúdium. Keďže toto štúdium nebude možné uskutočniť v čase druhého zasadnutia, ktoré sa bude konať 2. - 27. októbra 2024,“ vysvetľuje pápež, „budú pridelené konkrétnym študijným skupinám, aby sa mohli riadne preskúmať.“ Študijné skupiny ponúknu na druhom synodálnom zasadnutí úvodnú správu o svojej činnosti, aktuálne informácie o pokroku vo svojej práci a budú sa snažiť, ak to bude možné, uzavrieť svoj mandát do júna 2025.
Téma o svätení žien sa zaradila do agendy teologickej študijnej skupiny č. 5 s názvom Niektoré teologické a kanonické otázky týkajúce sa špecifických služobných foriem. Koordinátorom 5. študijnej skupiny je kardinál Víctor Manuel Fernández, ktorý stojí na čele Dikastéria pre náuku viery.
Kardinál Víctor Manuel Fernández sa už 2. októbra, teda v prvý deň synodálneho stretnutia,
sa k otázke svätenia žien vyjadril: „Dikastérium
usudzuje, že stále nie je priestor na kladné rozhodnutie Magistéria o prístupe
žien k diakonátu, chápanému ako stupeň sviatosti posvätného stavu.“ Zzároveň
oznámil, že Vatikán pripravuje dokument o
ženách. Uviedol, že pápež František nepovažuje moment ženského diakonátu za
„zrelý“. Podľa kardinála sa cirkev bude snažiť dať viac priestoru ženám v
rozhodovacích úlohách, ale je potrebná ďalšia diskusia o akomkoľvek druhu
sviatostnej služby.
Vyjadrenia kardinála Fernándeza však neinterpretovali všetci rovnako. Napríkald jezuitský magazín America následne písal o "trvalom nie", kým Catholoc News Service len o "momentálnom nie" pre túto službu.
V piatok 18. októbra popoludní boli na programe stretnutia synodálnych delegátov so zástupcami desiatich študijných skupín. Najväčšiu pozornosť pútala študijná skupina označovaná číslom päť, ktorá má za úlohu preskúmať „niektoré teologické a kánonické otázky týkajúce sa svätenia žien“. Na stretnutí sa zúčastnila približne tretina synodálneho zhromaždenia, teda okolo stovky synodálnych delegátov, vrátane viacerých vysokopostavených kardinálov a vatikánskych úradníkov.
Stretnutie viedli dvaja zamestnanci Dikastéria pre náuku viery, rozdali lístky s e-mailovou adresou na zaslanie spätnej väzby. Medzi delegátmi synody panovala značná frustrácia z kardinálovej neprítomnosti, a tiež z toho, ako vyzeralo samotné stretnutie. Účastníci synody dostali málo informácií o študijnej skupine, zástupcovia Dikastéria neponúkli zmysluplné komentáre k téme a nedokázali odpovedať na otázky o práci študijnej skupiny, čo vyvolalo zvýšenú frustráciu účastníkov.
Na vzniknutú situáciu reagoval kardinál Fernández stanoviskom, ktoré zaslal ešte v piatok neskoro večer delegátom synody, kde sa ospravedlnil a prisľúbil, že bude k dispozícii na stretnutie s delegátmi synody v pondelok 21. októbra, aby prediskutovali obavy týkajúce sa skupiny päť. „Dozvedel som sa o nespokojnosti niektorých členov synody s tým, že som nebol prítomný na dnešnom popoludňajšom stretnutí s pracovnou skupinou číslo 5,“ napísal kardinál. „Nebolo to spôsobené nedostatkom vôle, ale mojou objektívnou neschopnosťou zúčastniť sa v daný deň a v plánovanom čase,“ napísal. „Ja sám sa za toto nedorozumenie ospravedlňujem,“ dodal.
Na stretnutí 21. 10. 2024 k otázke trvalého diakonátu pre ženy kardinál Fernández pripomenul znovu, že úloha žien v cirkvi Františka veľmi znepokojuje a žiada túto pracovnú skupinu, aby naďalej pokračovala v práci a preskúmala možnosti vývoja bez zamerania na svätenie. Vyjadril sa, že otázka ženského diakonátu nie je ešte v túto chvíľu zrelá. Diakonát žien, ako povedal kardinál Fernández, nerieši postavenie miliónov žien v cirkvi. Upozornil na niekoľko úloh, ktoré by ženy v cirkvi mohli zastávať už hneď aj bez diakonátu, a uviedol tri príklady, ako sú ženy a muži nedostatočne zapojení do života cirkvi.
1. Katechétky
Keď 11. 5. 2021 pápež František zriadil laické ministérium katechétu apoštolským listom motu proprio Antiquum ministerium, poslalo Dikastérium pre bohoslužbu biskupským konferenciám list, v ktorom navrhlo dve formy tejto služby aj pre ženy: Prvá sa týkala vedenia katechéz, druhá forma nadväzovala na to, čo pápež hovoril v apoštolskej exhortácii Querida Amazonia (Milovaná Amazónia) z roku 2020 o katechétkach, ktoré podporujú spoločenstvo v prípade neprítomnosti kňaza, majú na starosti a vedú spoločenstvo a vykonávajú rôzne funkcie v miestnej cirkvi. Biskupské konferencie mohli tento druhý spôsob katechézy prijať, ale len veľmi málo z nich ho prijalo. Tento návrh bol možný, pretože pápež vo svojich dokumentoch vysvetlil, že kňazská moc spojená so sviatosťami nemusí byť nutne vyjadrená ako moc alebo autorita, a že existujú formy autority, ktoré nevyžadujú svätenie. Tieto texty však neboli plne prijaté a uvedené do praxe.
(Katechéti sú laici, muži a ženy, ktorí ponúknu svoju službu pre život cirkvi v tých oblastiach, kde sa kňaz dostane len niekoľkokrát do roka. Starajú sa o pastoračné záležitosti, vedú bohoslužbu slova, krstia, sobášia, pochovávajú, podávajú eucharistiu. V misijných oblastiach ich biskup ustanovuje k službe na určitú dobu na jednom mieste. Ich formácia prebieha v študijnom centre niekoľko rokov dennou formou.)
2. Akolytát pre ženy
V skutočnosti bol v diecézach udelený ženám len v minimálnom počte. Mnohokrát sú to práve kňazi, ktorí nechcú ženy k tejto službe biskupovi predstaviť.
Dňa 11. 1. 2021vyšiel apoštolský list motu proprio Spiritus Domini, ktorým pápež František ustanovil, že ministéria lektorátu a akolytátu budú odteraz prístupné aj ženám, a to v stabilnej a inštitucionálnej forme s príslušným mandátom. Upravil tak kánon 230 §1 Kódexu kánonického práva, kde sa termín „laickí muži“ nahradí slovom „laici“. Zastúpenie žien pri prednášaní Božieho slova počas liturgického slávenia nie je v cirkvi novinkou. Na mnohých miestach sveta je aj účasť žien na miništrovaní alebo rozdávaní Eucharistie praxou schválenou biskupmi. Donedávna sa to však dialo bez inštitucionálneho mandátu.
Pápež František spresňuje, že pri terajšom rozhodnutí vychádzal z odporúčaní, ktoré vzišli z rôznych synodálnych zhromaždení, keďže „v posledných rokoch sa dospelo k vývoju náuky, ktorý jasne ukázal, ako dané ministéria ustanovené cirkvou majú za svoj základ spoločný stav pokrstených a kráľovské kňazstvo prijaté vo sviatosti krstu“. Je potrebné si uvedomiť, že ide o laické ministéria „zásadne odlišné od ordinovaného ministéria“.
Motu proprio Spiritus Domini sprevádzal list adresovaný prefektovi Kongregácie pre náuku viery, kardinálovi Luisovi Ladariovi, v ktorom pápež vysvetlil teologické dôvody svojho rozhodnutia. Pokoncilová teológia v skutočnosti znovuobjavila význam lektorátu a akolytátu nielen vo vzťahu k sviatostnému kňazstvu, ale tiež a predovšetkým v súvislosti s krstným kňazstvom. Tieto ministéria majú svoje miesto v dynamike vzájomnej spolupráce, ktorá existuje medzi oboma druhmi kňazstva, a čoraz väčšmi sa zdôrazňuje ich laická povaha spojená s výkonom toho kňazstva, ktoré prislúcha všetkým pokrsteným práve na základe krstu.
3. Diakonát pre mužov
Ako tretí príklad uviedol kardinál Fernández diakonát pre mužov a položil otázku, v koľkých diecézach vo svete bol prijatý. Ak áno, diakoni zostali často len na úrovni vysvätených miništrantov.
Tieto príklady nám môžu pripomenúť, že diakonát žien nie je tou najdôležitejšou odpoveďou na volanie po väčšej úlohe žien v cirkvi v dnešnej dobe. Kardinál Fernández vyzval prítomné členky synody, aby pomohli nájsť, formulovať a odovzdať Dikastériu návrhy o rôznych spôsoboch účasti žien vo vedení cirkvi. Požiadal o zaslanie svedectiev o ženách, ktoré sú skutočnými vedúcimi spoločenstiev a požívajú autoritu vo svojich miestnych cirkvách.
Kardinál sa 24. októbra zúčastnil na stretnutí s približne stovkou účastníkov synody, kde jasne povedal: „Chceme poskytnúť ženám viac priestoru a moci“. Stretnutie trvalo asi hodinu a pol. Kardinál Fernández oboznámil prítomných ako prebieha práca v Dikastériu, že skupina pracuje synodálnym spôsobom, načúvaním, zbieraním skúseností, za účasti nielen oficiálnych poradcov, ale aj veľkej skupiny konzultoriek. Dodal, že členovia synody boli požiadaní, aby posielali príspevky a návrhy, a tiež, aby sa brali do úvahy už overené skúsenosti z oblastí, kde sú ženy na čele spoločenstiev, napríklad v Amazónii, ale aj v Afrike a Ázii. Práve preto, aby sa zdôraznila dôležitosť vychádzať z reality, teda spoznať a oceniť už prebiehajúce skúsenosti, ktoré sú pre cirkev v Európe možno málo známe.
Kardinál vysvetlil, že základným
predmetom činnosti študijnej skupiny je uznať úlohu žien v cirkvi a nie priamo
možnosť ženského diakonátu. Ženy chcú byť vypočuté a ocenené. Žiadajú
o uznanie svojej autority a možnosť rozvíjať svoje schopnosti, svoju
charizmu v cirkvi. Väčšina žien nežiada o diakonát, nežiada, aby boli
„klerikalizované“. Preto má práca Dikastéria zatiaľ pokračovať „veľmi
konkrétnymi“ krokmi na tejto ceste. Zásadné je v tomto zmysle prehĺbiť rozdiely
medzi posvätným stavom a mocou, aby bolo možné zveriť laikom, a teda aj
ženám, vedúce úlohy v cirkvi aj bez svätenia. Je to cesta, na ktorej je
možné dosiahnuť významný konsenzus.
Kardinál tiež povedal, že „ak rozhodnutie o diakonáte ešte nedozrelo“, to neznamená, že pápež František chce túto otázku uzavrieť, ale že chce skôr pokračovať vo výskume vzhľadom na to, že závery práce komisie nie sú jednoznačné. Sú historici, podľa ktorých v minulosti existovali prípady vysvätenia žien za diakonky, ale podľa iných išlo skôr o požehnanie a nie o skutočné svätenie.
Prefekt Dikastéria pre náuku viery na záver povedal, že je presvedčený, že môžeme napredovať jasnými a konkrétnymi krokmi, ktoré posilnia postavenie žien v cirkvi, počnúc rozlíšením toho, čo je neoddeliteľné od posvätného stavu a čo nie. Ubezpečil, že treba mať otvorené srdce, aby sme videli, kam nás Duch Svätý vedie: „Som presvedčený, že môžeme napredovať jasnými a konkrétnymi krokmi, ktoré posilnia postavenie žien v cirkvi, a dospieť k veľmi konkrétnym veciam, aby sme pochopili, že v povahe žien nie je nič, čo by im bránilo zastávať veľmi dôležité pozície vo vedení cirkvi. To, čo skutočne pochádza z Ducha svätého, sa nedá zastaviť.“