Dnes slávime 17. liturgickú nedeľu obdobia cez rok. Z evanjelia si vypočujeme rozprávanie o nasýtení veľkého množstva ľudí, hoci sa najprv zdalo, že im nebude čo ponúknuť na jedenie. Príbeh vyjadruje typické Ježišovo správanie: Ježiš sa o ľudí zaujíma, vníma ich duchovné i telesné potreby a zároveň nás učí podeliť sa. K príbehu evanjelia je priradené čítanie na podobnú tému zo Starého zákona. Ako druhé čítanie dnes počúvame myšlienky apoštola Pavla z Listu Efezanom. Pavol píše z väzenia svojim priateľom a pripomína im, ako viera v Boha a spoločné povolanie v Božom Duchu ich udrží pospolu, v jednote. Dnešná nedeľa sa v našej cirkvi slávi aj ako „4. svetový deň starých rodičov a seniorov“.
Homília
Na dnešnú nedeľu pripadlo slávenie „4. svetového dňa starých rodičov a seniorov“. Toto slávenie zaviedol pápež František, aby vyzdvihol hodnotu starších ľudí, ktorí sú v súčasnej spoločnosti zameranej na mladosť, úspech a výkonnosť podceňovaní. Svetový deň starých rodičov sa slávi zväčša na štvrtú júlovú nedeľu po sviatku sv. Joachima a Anny čiže starých rodičov Pána Ježiša.
Starší ľudia naozaj nie sú v dnešnom svete v centre pozornosti. Ak jestvujú výnimky, to sú tie prípady, keď sa mocní a bohatí ľudia rozhodnú, že im na nejakej vplyvnej pozícii vyhovuje starší človek, ktorý už na funkciu síce nestačí, ale záujmom mocných ešte poslúži. Niečo podobné sme zažili aj v našej cirkvi, keď pápež Ján Pavol II. trpel ťažkou chorobou a jeho situáciu zneužívali niektorí ľudia. Iný prípad bola kráľovná Alžbeta II., ktorá zomrela pred dvoma rokmi vo veku 96 rokov. Od nej nik žiadne rozhodnutia nečakal, ani keď bola mladá. V Británii je totiž kráľ len symbolom, akýmsi obrázkom, ktorý predstavuje štát a jeho slávnu tradíciu. Pravda, aj úlohu byť obrázkom možno pokaziť. Kráľovnú Alžbetu si vážili, lebo ona ten obrázok nepokazila.
Keď pápež František pripomína hodnotu starších ľudí, nemyslí na to, aby sa stali uctievaným obrázkom, a už vôbec mu nejde o to, aby sa starší ľudia držali v nejakej dôležitej funkcii za každú cenu. Františkovi ide o to, aby starí ľudia neboli odsúdení na osamelosť a spoločnosť neprepadla sebeckosti. V posolstve, ktoré uverejnil k dnešnému „svetovému dňu seniorov“, píše: „V súčasnosti je veľa žien a mužov, ktorí hľadajú svoje osobné naplnenie v čo najviac nezávislom živote. Pocit príslušnosti k spoločenstvu je v kríze, presadzuje sa individuálnosť, posun od my k ja. S pribúdajúcim vekom sa ilúzia individualizmu, podľa ktorej nikoho nepotrebujeme, však čoraz viac odhaľuje. Predstava, že si vystačím sám, sa spozná často neskoro, keď zostaneme sami, bez pomoci.“
Príčin, prečo sme sa dostali do takejto situácie, je viac. V krajinách, kde zúri vojna, muži sú povolaní bojovať a ženy s deťmi utekajú do bezpečnejších krajín. Zostávajú len starí ľudia. Ešte škaredším dôvodom opustenia starých ľudí je predstava, že starí sú brzdou v rozvoji tých mladších a že by sa mali priam hanbiť, že sú mladým na príťaž. „Medzigeneračný konflikt je klamstvom a otráveným ovocím súčasnej kultúry konfrontácie,“ povie pápež František.
Tu môžeme prejsť k dnešnému úryvku evanjelia. Ostatné dve nedele sme čítali state z Markovho evanjelia o vyslaní Ježišových učeníkov, ako sa zaujímali zvlášť o tých ľudí, čo potrebovali pomoc a uzdravenie. Ich pôsobenie malo veľkú odozvu a ľudia sa sami vydali za Ježišom a jeho apoštolmi. Dnešný úryvok nie je od evanjelistu Marka, ale z evanjelia podľa Jána. Spomína udalosť, o ktorej sme počuli pred týždňom, ale jej význam meditatívne prehlbuje. Nejde len o to, že máme mať k sebe súcit a venovať sa tým, čo túžia po povzbudení a uzdravení. Máme spoznať, že dokážeme vytvoriť svet, v ktorom budú zaistené základné potreby všetkých. Podmienkou je, aby sme opustili obchodnícku mentalitu, ktorá preratúva, kedy sa čo oplatí, a prijali mentalitu zdieľania, darovania a nezištnosti. Iste, hovorí sa, že obchodník či podnikateľ, ktorý má mäkké srdce, vyjde ľahko na „psí tridsiatok“. Ježiš však nehovorí, že máme byť naivní a nepraktickí, ale že máme byť priateľskí a veľkodušní. Vtedy často nečakane objavíme dôležité zdroje pre život aj tam, kde sa nám zdá, že žiadne nie sú.
Udalosť nasýtenia nie je v Jánovom evanjeliu pomenovaná ako zázrak, ani ako príbeh na spôsob rozprávky „stolček, prestri sa“, ale ako znamenie. Ježiš urobil znamenie, že problémy sa neriešia tak, že každý sleduje svoj vlastný záujem, ale tak, že vidíme a uznávame spoločné ciele a záujmy a nebojíme sa podeliť sa. Iste, mnohé problémy nevieme okamžite riešiť. Nachádzame sa totiž akoby na veľkom kolotoči, ktorý nás unáša a niet nikoho, kto by ho zastavil. Ten kolotoč je súčasná konzumná spoločnosť, ktorá vymedzuje spôsob našej obživy, a väčšina ľudí sa prispôsobuje, aby vôbec prežili. Vytvoriť iný model spoločnosti je dlhodobá záležitosť. Na začiatku si však zrušme aspoň zákaz ten iný model hľadať či snívať o ňom. Keď som prišiel po r. 1989 do Viedne, spoznal som zopár ľudí, čo prišli do Európy študovať z Blízkeho východu. Pamätám si, ako nevedeli pochopiť, čo to je Kinderheim a Altersheim (detský domov a domov dôchodcov). Povedali nám: „U nás nič také nejestvuje, rodina, obec, spoločenstvo sa musia o svojich ľudí postarať.“
Je azda existencia funkčnej širšej rodiny, tiež obce a cirkvi ako rodiny nejakou chimérou, ktorá sa nedá uskutočniť? Posolstvo pápeža Františka na dnešný svetový deň seniorov končí slovami: „Proti sebectvu, ktoré vedie ku skľúčenosti a osamelosti, postavme sa s otvoreným srdcom a radostnou tvárou tých, čo majú odvahu povedať: Neopustím ťa!“ Prajem nám všetkým, aby sme sa nebáli o seba, že z nás ubudne, ak sa podelíme. A aby sme zažili, že ak neopustíme tých, čo nás potrebujú, sami nebudeme Bohom a ľuďmi opustení.