V súvislosti s otázkou o postavení žien v cirkvi, ktorá sa ukazuje ako jedna z dôležitých tém synodality, priblížim niekoľko myšlienok z článku D. Kráľovej, v ktorom sa zaoberala vzťahom pápeža Františka k ženám.
Sr. Kráľová poukazuje na prítomnosť žien v pápežovom osobnom rozvoji. Počnúc jeho kultivovanou matkou, potom babičkou Rosou, či jemu blízkou najmladšou sestrou. V školskom veku to bola jeho obľúbená učiteľka, potom sestra Dolores, ktorá ho pripravovala na sviatosti. Neskôr jeho platonické lásky a dokonca i marxisticky orientovaná šéfka počas praxe v laboratóriu, o ktorej vyznal, že ho naučila uvažovať i znepokojovať sa pre chudobných. Ovplyvnili ho aj političky a ženy veľkodušne sa angažujúce v sociálnej práci i ženy postihnuté rôznymi strasťami. Známe je aj to, že František oslovoval aj prostitútky s úctou: pani... K ženám v jeho živote je potrebné pridať aj matku Zem a matku prírodu, voči ktorým prejavuje hlboké cítenie. Neprestajne vystupuje proti násiliu voči ženám v rôznych formách.
Ženský vklad, prínos do života cirkvi, pápež František charakterizuje ako iný, obohacujúci pohľad i názor. Ženy hľadia na svet inými očami. Žena vie vidieť poza či ponad, a preto býva majsterkou syntézy. Vníma okolnosti života kreatívnejšie a trpezlivejšie. Má zvláštnu charizmu pre blízkosť, čo je súčasťou materského inštinktu. Nerobí jej problém znížiť sa, pochopiť a podporiť toho slabšieho. Ako muž je svojím poslaním staviteľom technických či technologických mostov, tak žena stavia najmä tie sociálne mosty. Preto svet, v ktorom žena nemá dosť priestoru a rešpektu, je podľa Františka sterilný. Z jeho pohľadu bez ženy niet harmónie ani poézie. Preto chce, aby sa muž a žena medzi sebou viac rozprávali, počúvali, spoznávali i milovali a rešpektovali sa.
František neprestáva opakovať, že aj cirkev je „žena“, teda že je ženského rodu (tal. la chiesa, nem. die Kirche). Vie, že ženy dávajú cirkvi enormný príspevok a napriek tomu v nej niekedy neznamenajú nič. Nie sú priamo zapojené v jej správe a len z úzadia posluhujú, prípadne vykonávajú laické ministériá (miništrantky, lektorky, rozdávateľky eucharistie), ale k rozhodovaniu o dôležitých otázkach týkajúcich sa pastorácie, finančného rozhodovania, riadenia farnosti a pod. nie sú prizývané. Podľa Františka by sa nemali cítiť iba hosťami či pozorovateľkami, ale mali by byť plne zapojenými osobami do života cirkvi. On o žene pochopil to podstatné: bez nej to v cirkvi nešlo a nikdy nepôjde. Génia ženy nemožno držať pod pokrievkou alebo kdesi v kúte, aby nikomu neprerástol cez hlavu. Naopak. Preto dáva žene čestné miesto, ktoré si zaslúži. Pápež František je presvedčený, že ženskejšia cirkev bude pozornejšia na človeka, preto žena v cirkvi nemá byť slúžkou, ale v službe.
Cirkev celé stáročia nedoceňovala charizmu žien. Vládli v nej obavy nielen z čarodejníc, ale aj z prorokýň či živých svätíc a mystičiek, lebo mali svoj originálny a nie vždy kontrolovateľný štýl zbožnosti, často mimo tradičných schém. Ženy mohli mať a mali vplyv na ľud alebo na spoločenský poriadok (sväté ženy ako Klára, Hildegarda, Rita či Brigita alebo Katarína Sienská).
Pápež František, ktorý okamžite skonštatoval nedostatok žien na rozhodovacích pozíciách cirkvi, počas svojho pontifikátu zvýšil (zdvojnásobil) počet žien vo vatikánskych štátnych úradoch. V roku 2021 ženy tvorili 22 % všetkých zamestnancov kúrie. Napr. sr. Rafaela Petrini je generálnou sekretárkou Guvernorátu Vatikán, Catie Summaria (matka dvoch detí) sa stala námestníčkou generálneho prokurátora vatikánskeho tribunálu (po prvýkrát v histórii) a sr. Nathalie Becquartová bola vymenovaná za podsekretárku, čiže zástupkyňu vedúceho komisie pre prípravu biskupskej synody. Ďalšie ženy pracujú v dikastériách a iných úradoch kúrie. Pri Nathalii je to prvýkrát, čo žena má možnosť na synode aj hlasovať.
Pápež v nijakom prípade nechce klerikalizovanie žien ani maskulinizmus v sukni. Naopak. Vytrvalo bojuje proti klerikalizmu, ktorého protiváhou býva nezdravý feminizmus v cirkvi. František vyňal akolytát spod prípravy ku kňazstvu a v roku 2016 na stretnutí generálnych predstavených ženských inštitútov bola na programe aj otázka diakonátu žien.
Táto otázka sa opakovane objavuje ako požiadavka v synodálnych syntézach jednotlivých krajín, ale zatiaľ ostáva otvorená.