Teraz sa čaká na implementáciu a rozvinutie prijatých podnetov. Skeptické hlasy sa striedajú s optimistickými. Dokáže katolícka cirkev zmeniť svoju podobu z hierarchickej na synodálnu? A čo si pod tým vlastne predstaviť? Na našej besede sa poinformujeme o aktuálnom dianí a porozmýšľame, ako môžeme aj my ovplyvniť dianie. I. Šimko nás najprv oboznámi so záverečným dokumentom, ktorý bol odsúhlasený delegátmi v Ríme (text je zatiaľ k dispozícii v tal. a angl.). M. Syneková a M. Uhrinová pripravia referát o azda najdiskutovanejšej téme na synode, o pozícii žien v cirkvi a ich podiele na vedení a rozhodovaní. J. M. Prachár nás oboznámi s prvými reakciami nemeckých biskupov po synode.
V slovenčine sme našli jeden aktuálny článok k téme, rozhovor s teológom J. Mikuláškom, ktorý odporúčame prečítať: https://svetkrestanstva.postoj.sk/164906/este-stale-zvadzame-zapas-o-prekonanie-delenia-cirkvi-na-klerikov-a-laikov
V prvom roku svojho pontifikátu (2013) vydal pápež František dokument Evangelii gaudium (EG). Na viacerých miestach textu dáva hlásanie evanjelia do súvislosti so starosťou o spravodlivejší svet, ochranu prírody a ekonomiku, ktorá „nezabíja“. Vo 4. kap. EG píše: „Autentická viera vždy v sebe obsahuje hlbokú túžbu meniť svet. Aj keď správne usporiadanie spoločnosti a štátu je úlohou politiky, cirkev nemôže a nesmie zostať na okraji v boji za spravodlivosť“ (EG, čl. 183). „Solidarita vyžaduje novú mentalitu, ktorá dokáže premýšľať v termínoch spoločenstva a uprednostňovať životy všetkých pred privlastňovaním dobier zo strany len niektorých“ (EG, čl. 188). „Sociálny rozmer vlastníctva a univerzálne určenie dobier sú hodnoty nadradené súkromnému vlastníctvu“ (EG, čl. 189). „Bohatší by sa mali vzdať niektorých svojich práv, aby s väčšou slobodou dali svoje dobrá k dispozícii druhým“ (EG, čl. 190).
František sa podobne vyslovil aj v ďalších textoch a tieto názory nájdeme aj u iných autorov. Ak by sme však očakávali, že tieto postoje patria medzi priority kresťanov, budeme sklamaní. Viacerí sa pohoršujú nad hriechom korupcie, ale príčiny zlyhaní vidia len v jednotlivcoch a málokedy v nastavení vládnuceho systému.
Pred časom sa v Európe zrodila iniciatíva „Zdaňte bohatých.“ Stručnú správu o tejto iniciatíve a možnosť ju podporiť nájdeme aj na stránke TF FK: http://www.teoforum.sk/?id=8&view_more=2427
Na našej prvej besede po
prázdninách budeme sa venovať tejto téme. Pozvanie predniesť referát o
iniciatíve a diskutovať o jej širších súvislostiach prijala pani Brigita
Schmögnerová, jedna z najväčších odborníčok na súčasnú ekonomickú
politiku. Karol Moravčík poukáže na dlhodobý kritický prístup cirkevných
autorít voči „reálnemu kapitalizmu“ a na hľadanie jeho alternatív.
Ženy sú najčastejšími účastníčkami bohoslužieb a vykonávajú temer všetky „pomocné“ práce. Cirkevné úrady spojené s kňazským svätením zostávajú ženám neprístupné (ako všetkým tzv. laikom), takže zriedkavá je aj prítomnosť žien na pozíciách, kde sa robia rozhodnutia alebo sú spojené s určitou autoritou (vedenie biskupstiev a farností, vyučovanie na teologických fakultách, zodpovednosť za cirkevný majetok). Ak sa v týchto oblastiach ženy vyskytujú, tak najmä na pozíciách administratívnych pracovníčok.
Záverečná správa zo zasadania synody v Ríme z októbra 2023 vyzdvihuje dôležitosť žien v cirkvi a požaduje, aby boli čoraz viac zapojené do rozhodovacích procesov v cirkvi. Veľkou otázkou je „ako“. Synodálny proces prispieva k duchovnej premene, ale žiada sa i štrukturálna zmena, aby sa ženy mohli zúčastniť rozhodovacích procesov a prevziať zodpovednosť v pastoračnej službe. Bude táto zmena spojené s účasťou žien na sviatosti kňazstva alebo sa pre ne nájdu iné formy spoluúčasti na poslaní cirkvi? Udržať jednotu cirkvi a zvládnuť napätia, ktoré pochádzajú z odmietania reforiem alebo naopak z ich odkladania, nie je ľahké. Isté je, že situácia žien v cirkvi patrí k najhorúcejším témam synody. Ako sa o téme uvažuje, možno spoznať napr. z článku: Https://www.christnet.eu/clanky/6937/nejde_o_to_zda_maji_zeny_pracovat_v_cirkvi_jde_o_to_jak.url
Na besede prednesieme viaceré príspevky k téme. Na stretnutie pozývame ľudí, ktorí cítia zodpovednosť za občiansku spoločnosť i cirkevné spoločenstvo a hľadajú, ako svoju zodpovednosť realizovať.
V. Bělohradský je jedným z najpoctivejších intelektuálov súčasnosti. Jeho text o úlohe médií v súčasnom verejnom priestore presne popisuje situáciu v médiosfére a jej dôsledky na verejný priestor: „Historicky najdôležitejšou funkciou verejného priestoru nebolo mobilizovať verejnosť, ale učiniť ju uvážlivou, a to pomocou argumentácie... Súčasná médiosféra ale nečiní verejnosť uvážlivou, lež húfom semionautov (ľudí poletujúcich medzi znakmi a významami slov a dejov). Médiosféra je rýchla, netrpezlivá, žije z pritiahnutia pozornosti. Na argumentáciu nemá čas. Politika sa redukuje na boj o pozornosť. V dôsledku tejto situácie sa formuje spoločnosť, ktorá je totálne nepozorná a totálne polarizovaná. Všetko podstatné uniká. Fakty sú to, čo tvrdia naši priatelia, fake news to, čo hovoria nepriatelia. Udavačská rétorika, denunciačné kampane, škandalizácia známych osôb priťahujú pozornosť a paralyzujú uvážlivosť...“
V. Bělohradský nepíše o jednej či druhej krajine, hodnotí situáciu vo svete, ktorý si nárokuje byť vyspelý, pokrokový, demokratický atď. Ak chceme porozumieť sebe a spoločnosti, ak chceme niečomu pomôcť, v ilúziách by sme zostávať nemali. A najmä – namiesto súboja argumentov by sme sa nemali vtiahnuť len do boja o pozornosť, ktorý vedú tí, čo pre vlastné záujmy tvoria fakty a vynachádzajú pre ne svoje ideológie. Napokon, ani aktuálne procesy v cirkvi neodohrávajú sa v nejakom izolovanom prostredí, ktoré by bolo uchránené od mediálnej manipulácie a mocenských bojov. O to je potrebnejšie pýtať sa na podstatné.
Text V. Bělohradského predstavia Pavol Tomašovič a Karol Moravčík. Veľmi užitočné bude oboznámiť sa s jeho textom ešte pred besedou (posielame v prílohe). Na stretnutie pozývame ľudí, ktorí cítia zodpovednosť za občiansku spoločnosť i cirkevné spoločenstvo a hľadajú, ako svoju zodpovednosť realizovať.Pred veľkonočnými sviatkami venujeme na našej besede pozornosť posolstvu pápeža Františka, ktoré vydal na aktuálne pôstne obdobie. Nadpísal ho slovami: „Cez púšť nás vedie k slobode.“ Takéto posolstvo je duchovná záležitosť, ale v podaní Františka ide aj o svet a zápas oň. Najprv kladie otázku, či vidíme správne skutočnosť, či si všímame, pod akou je svet vládou, aké falošné modely (modly) v ňom vládnu. Pripomína, že vládcovia dnešného sveta ničia aj naše sny, takže mnohým ľuďom sa zdá, že žiaden iný svet (iný, lepší, ako je ten dnešný) ani nie je možný. V centre biblického príbehu o ceste k slobode je Boh, ktorý oslovuje Mojžiša ako ten, kto vidí, čím trpia ľudia, a vyzýva k exodu, k ceste do slobody. Na tejto ceste treba počítať s tým, že pôjde aj o boj s dnešnými modlami, či už majú podobu určitých myšlienok a predstáv, alebo aj tradícií a ľudí. Celý text posolstva: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/posolstvo-na-postne-obdobie-2024
K videniu skutočnosti patrí vedomie, že „nežijeme len v epoche zmien, ale v premene celej epochy“. Premena epochy spočíva v zmene referenčného modelu, v tom, k čomu sa vzťahujeme, čím sa pomeriavame. Ak v minulosti takým modelom bola istá stupnica hodnôt, v súčasnosti je to axióma: „Pravdivé je to, čo cítim.“ V cirkvi sa s touto zmenou mnohí nevedia zmieriť. Obávajú sa, že namiesto pevnej pravdy sa dostávame na klzkú plochu. Musí byť však pravda v rozpore s cítením a skúsenosťou? A je vôbec možné odovzdávať pravdu o niečom bez toho, aby sme najprv cítili s človekom a stretli ho v jeho realite? Ľudia sa dnes dajú o niečom presvedčiť, ak s tým nadobudnú skúsenosť. „Viera dnes presvedčuje, len keď sa zažije, keď uspokojuje, inak nie,“ hovorí Alvaro Grammatica, autor knihy o myslení pápeža Františka.
Tému o ceste k slobode a zmene epochy pripravia Tomáš Jendruch a Karol Moravčík. Na stretnutie pozývame ľudí, ktorí cítia zodpovednosť za občiansku spoločnosť i cirkevné spoločenstvo a hľadajú, ako svoju zodpovednosť realizovať.
Za ostatné týždne zaznelo viac kritiky na adresu vedenia cirkvi ako za celé desaťročia. Nešlo len o deklaráciu Fiducia supplicans o požehnávaní. Zdá sa, že sa hýbu stojaté vody. Namiesto dogmatických napomenutí ponúka sa pastoračný prístup – pápež často zdôrazňuje blízkosť, súcit a nehu –, čomu niektorí ľudia nerozumejú a nevedia sa v tom zorientovať. Činnosť nového vedenia Dikastéria pre náuku viery nedávno zhodnotil F. Neumann. Na našej besede skomentuje jeho text T. Jendruch. Tu je link na článok v češtine: https://www.christnet.eu/clanky/6914/mnoho_malych_dokumentu_ukazuje_velke_frantiskovy_linie.url
J. M. Prachára zaujal článok Andreasa Batlogga, ktorý píše, že „robiť veci dobre alebo robiť dobré veci“ nie je napriek zdaniu to isté. Rozdiel či rozpor medzi obsahom a formou je častejší, ako sa nazdávame, a mnohí ľudia ľahko podliehajú klamu v osobnom živote, politike i náboženstve.
Pozadie súčasných pohybov v cirkvi približuje aj článok z jezuitského časopisu America Magazine, ktorý vychádza z rozhovoru s tajomníčkou kancelárie vatikánskej synody, s Nathalie Becquart. Článok skomentuje Z. Vargová. Oplatí sa všimnúť si rozdiel medzi obsahom i formou textov v AM a textami, ktoré ako reprezentatívne zahraničné zdroje citujú katolícke médiá na Slovensku.
Vedúci predstavitelia synody, kardináli Grech a Hollerich, v liste biskupom z 11.12.2023 píšu o synodálnej skúsenosti cirkvi, „ktorá je pluralitná a svoje rozdielnosti môže prežívať ako bohatstvo“. Túto skúsenosť hodnotia ako „prorocké slovo určené svetu, ktorý sa pokúša uveriť, že mier a harmónia sú možné“.
Ich vyjadrenie komentoval český salezián Michael Martinek, pričom upozornil na skutočnosť, že „cirkev i spoločnosť prežívajú extrémne rozdelenie, v ktorom jednotlivé názorové prúdy upevňujú svoje protichodné pozície“ (https://www.christnet.eu/clanky/6902/dalsi_kroky_synodniho_procesu.url). Dodáva, že nejde o to, aby všetci prijali jednu absolútnu pravdu, ale o to, aby sme sa navzájom počúvali a snažili sa porozumieť si. Kde je to nutné, máme sa snažiť o spoločné riešenie, a kde je to možné, máme prijať rôznosť. Rozlíšenie medzi jedným a druhým však nie je jednoduché. V týchto dňoch sa to ukazuje nielen na viacerých problémoch v politike, ale napr. aj na diskusii okolo deklarácie Fiducia supplicans (FS, vyšla 18.12.2023). Slovenské Katolícke noviny komentujú deklaráciu pokojne, na internete je však viacero informácií o tvrdej kritike i odmietaní deklarácie FS vo vnútri cirkvi.
Na našej besede
pohovoríme, ako je možné zachovať si v pluralite názorov v cirkvi
(v spoločnosti celkove) vzájomné porozumenie a spolunažívanie.
Pripravíme prvé oboznámenie sa s textom Súhrnnej správy z prvej
časti biskupskej synody z 29.10.2023. Odkaz na správu: http://www.teoforum.sk/?id=8&view_more=2362 Pripravíme aj referáty
o dianí v súvislosti so synodou a deklaráciou FS.