Úvod do liturgie
Dnes slávime Nanebovzatie Panny Márie. Tento sviatok sa v našej cirkvi slávi od polovice 5. storočia. Prvé čítanie z Knihy zjavenia sv. Jána spomína boj dobra a zla, zápas kresťanov o prežitie vo svete, ktorý im ubližoval. Rozprávanie o žene a jej dieťati, ktorých Boh zachráni, malo kresťanov posilniť a upevniť vo viere. Cirkev tento obraz neskôr preniesla na Pannu Máriu a do nej premietla svoje najkrajšie predstavy a túžby. V druhom čítaní píše apoštol Pavol o Kristovom zmŕtvychvstaní. Kristus je prvý, potom vstanú z mŕtvych tí, čo patria k nemu, medzi nimi na prvom mieste jeho matka Mária. Evanjelium dnes spomína Máriinu cestu k Alžbete. Mária je opísaná ako tá, čo počúva Boha a nechá sa ním viesť, preto je požehnaná a prináša požehnanie.
Homília
Niektoré spoločnosti, ktoré ponúkajú televízne vysielanie na Slovensku, majú v ponuke aj programy chorvátskej televízie. Dnes od rána na hlavnom chorvátskom TV kanáli dávajú prenosy z pútnických miest, na ktorých sa zhromaždili tisíce ľudí, aby oslávili Veliku Gospu, ako Chorváti nazývajú sviatok Nanebovzatia P. Márie. Mimoriadna úcta, ktorej sa v Chorvátsku teší tento sviatok, má korene v histórii, keď katolícki Chorváti nachádzali v obraze Panny Márie zdroj svojej sily k zápasu o slobodu a prežitie národa.
Čím je pre nás Panna Mária? Pozrime sa na text evanjelia, ktorý sa číta na dnešný sviatok. Mária je podľa 1. kap. Lukášovho evanjelia predstavená ako pútnička, ktorá po prevzatí správy od anjela Gabriela – že sa stane matkou Syna Božieho – vyberie sa na návštevu staršej príbuznej Alžbety, aby jej pomáhala v jej nečakanom tehotenstve. Po vojdení do Alžbetinho domu dostane sa Márii potvrdenia o jej poslaní, keď ju Alžbeta privíta so slovami: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný plod tvojho života!“ Mária odpovedá na Alžbetin pozdrav ďakovnou modlitbou, v ktorej velebí Pána za jeho milosrdenstvo a poukáže na spoločenské vzťahy, ktoré Boh poprehadzuje: namyslených poníži a ponížených povýši.
Podľa evanjelia anjel Márii oznámil, že našla milosť u Boha. Slovo milosť môžeme prekladať aj ako uznanie, ocenenie. Mária je teda človekom, ktorého si Boh sám cení a váži. Toto ocenenie si Mária nenecháva pre seba, ale prenáša ho na ostatných, na Alžbetu, ktorú navštevuje, a potom na ďalších ľudí, ktorí potrebujú Božiu pomoc. Mária hovorí, že Boh ukázal svoju silu tak, že rozohnal namyslených, zosadil ich z trónov a povýšil ponížených. Podľa evanjelia je Mária ocenená, omilostená Bohom a ako taká prenáša toto ocenenie a milosť na ďalších ľudí. Jej vnútorný život s Bohom nie je iba duchovný v úzkom zmysle slova, ona vidí svet s jeho problémami a svoje poslanie od Boha vníma ako prijatie sily konať v Božom mene vo svete. Mária myslí a koná ako Božia spolupracovníčka „s telom a dušou“, je jednotnou osobnosťou, jednotou tela a duše. Preto dnes o jej oslávení hovoríme, že bola „vzatá s telom a dušou do nebeskej slávy“.
Čím teda je alebo čím by pre nás mala byť Panna Mária? Pre mnohých katolíckych veriacich na Slovensku je adresátkou ich prosieb za zdravie, požehnanie, vyriešenie problémov. Náboženskú obľúbenosť Panny Márie niektorí vysvetľujú tak, že je to ako v bežnom živote, keď skôr vybavíme svoju záležitosť u nejakého veľkého pána, ak ideme na to najprv cez jeho matku alebo manželku. A podobne, že aj u Pána Boha či Pána Ježiša skôr sa dočkáme pozitívnej odpovede na svoju prosbu, ak na to ideme najprv cez Pannu Máriu. Táto predstava je milá, ale aj dosť detská či až detinská. Mária by mala byť pre nás nie vybavovačka u Pána Boha, ale naša Velika Gospa (ako hovoria chorvátski katolíci), naša veľká pani, ktorú ocenil Boh a cez ktorú chce oceniť aj nás, „ukázať na nás silu svojho ramena“. Môžeme u Márii hľadať útechu, ale omnoho viac u nej hľadajme, pýtajme si Božiu silu, aby sme s ňou navštevovali ľudí, čo nás potrebujú, s nimi sa rozprávali ako Mária s Alžbetou, čo očakávame od budúcnosti a čo od nás očakáva Boh sám, a potom v istom zmysle aj bojovali, zápasili o uskutočnenie Božích prisľúbení, tých, ktoré vo svojom chválospeve spomenula Mária: rozohnať namyslených a mocných, nasýtiť hladných a povýšiť ponížených.
Zdá sa mi, že na rozdiel od nás katolícki Chorváti nachádzajú v obraze
Panny Márie viac zdroj svojej sily ako len útechy a že ich úcta k Panne
Márii potom aj viac smeruje k tomu, aby sa spolu s ňou v mene Boha
viac konalo, ako len niečo vybavovalo. Keď sa teda budeme dívať na svoj
obľúbený obraz Panny Márie – doma, v kostole alebo niekde na púti – a keď
budeme spievať niektorú svoju obľúbenú mariánsku pieseň, poprosme nielen
o útechu, ale viac o silu putovať a spolupracovať s Máriou
na uskutočnení Božích prisľúbení. Nech dobrý Boh, ktorý prejavil svoju milosť
v živote Panny Márie, prejaví silu svojho ramena aj v našom osobnom
živote, v živote nášho národa a celej našej cirkvi!