Dlhší čas sa venujem prepájaniu filozofického, esejistického, lyrického a dramatického štýlu písania. K tomu ma priviedol projekt predstaviť v komplexnom diele kľúčové tézy osobnej, poeticky ladenej filozofie života. Umelecký štýl písania pokladám za nutný, pokiaľ má autor uveriteľne, autenticky, plasticky ukázať (nielen vysvetliť a zdôvodniť prostredníctvom analytického rozumu), prečo nejaký individuálny ľudský život má istý nosný základ, ktorý jeho nositeľa odvracia od negácie vôle k životu a zaväzuje ho k realizácii zážitkových, tvorivých a postojových hodnôt. Ak chce autor v písomnom diele podať celostnú víziu života, ktorý stojí za to žiť, nielen poznatky rozumu, mimo ktorých stojí jeho privátny život, musí vstúpiť do beletrie.
Len vtedy má filozofia života význam, hodnotu, keď autor v diele názorne ukáže, ako možno podľa nej žiť, čo všetko v živote umožňuje, k akej spirituálnej veľkosti sa človek touto cestou dostane. Na to potrebuje nielen myslieť vo všeobecno-abstraktných pojmoch, ale aj cítiť prostredníctvom naladených vnemov, obrazov a symbolov. Preto inklinuje k jazyku poetickej imaginácie.
Výsledným produktom iniciatívy je filozoficko-náboženský román Posledný človek – Vôľa k boju, ktorý je svedectvom, syntetizujúcim produktom nielen môjho doterajšieho filozofického a vôbec intelektuálneho usilovania, ale širšie a v existenciálnej rovine – svedectvom osobnej skúsenosti života, ako sa od detstva ukazovala v rovine vnímania, cítenia, myslenia a intuície.
Keďže román obsahuje viacero rôznorodých makrokompozičných prostriedkov, žánrov a štýlov písania, jednou z najväčších výziev, ktorá predo mnou stála, bolo všetky ich zladiť do jednotného celku, dosiahnuť medzi nimi čo najprirodzenejšie prechody. To, či sa mi to podarilo, nechávam na posúdenie čitateľom. Syntetizujúcim princípom románu musí byť hlavná dejová linka.
Román zachytáva napätie vo štvoruholníku, ktorého strany tvoria: Boh, Satan, Zem a posledný človek; ponúka dystopický dobrodružný a hrdinský príbeh, voľne, nie odborne nadväzujúc na poslednú knihu Biblie. Je popretkávaný úvahovými aj filozofickými monológmi, dialógmi, náladovými opismi prírodných a ľuďmi vytvorených prostredí. Ambíciou bolo zladiť odlišné štýly písania do jednotného celku. Hodnotový rámec, ideové zdroje románu sú silne závislé od kresťanskej a starogréckej spirituality. To mi umožňuje predstaviť cez príbeh kľúčové tézy mojej osobnej, poeticky ladenej filozofie života.
Som vedený snahou pripraviť to, čo pokladám skôr či neskôr za neodvratné, nech sa to rodí akokoľvek ťažko, nech je to marené akokoľvek nezmyselnými snahami. Mám na mysli dozreté kresťanstvo! Netvrdím, že po mojom románe zrazu dozrie, samozrejme, že nie. Je vysoko pravdepodobné, že v románe absentujú niektoré či viaceré stimuly pre jeho dozretie. Niektoré ale neabsentujú: fenomén Zeme, jeho mimoriadna hodnota, idea jednoty Nebies a Zeme, ktorú pokladám za najcennejšiu ideu diela. Je mojím osobným grálom. Bude mať nesmiernu moc, pokiaľ bude pretavená do praxe ľudí a spoločenstiev. Práve to môže zvrátiť kolo dejín, ktoré sa od desaťročia k desaťročiu čoraz viac vychyľuje neblahým smerom. Uvedená idea doteraz nie je dostatočne precítená, a preto ani premyslená. Z tohto dôvodu nie sú v celej šírke a hĺbke rozvinuté všetky dôsledky, ktoré z nej vyplývajú pre ľudský život, snaženie človeka. Rovnako prehĺbenie idey totálneho bojovníka, začlenenie starogréckej kalokagatie – aj to pokladám za kľúčové pre dozretie kresťanstva. Napokon posun od antropocentrizmu, smerujúceho do nutnej ekologickej katastrofy, k oveľa širšiemu biocentrizmu, je ďalšou nutnou podmienkou dospelého, už nie infantilného, len do ľudského bytia zahľadeného kresťanstva.
Román vyšiel v júli v roku 2023 v tlačiarni a vydavateľstve Dali v Banskej Bystrici. Kniha má pevnú väzbu, 444 strán. Za účelom diskusie o románe je možné ma kontaktovať cez linky nižšie:
https://www.facebook.com/MatejFerjancOfficial/
https://www.instagram.com/matej_ferjanc/