Ježiš mohol byť nepoškvrnene počatý. Ako však objasňujú evanjeliá, v jeho pôvode je veľa toho, čo je rovnako šokujúce ako ktorýkoľvek súčasný cirkevný škandál. Napríklad tým, že nám evanjeliá uvádzajú pôvod Ježiša, poukazujú na mnohých hriešnikov, klamárov a intrigánov v jeho genetickej i historickej línii a taktiež na svätých, čestných ľudí, mužov a ženy viery.
V Ježišovom rodokmeni vidíme množstvo mužov, ktorí nestelesňovali dokonale Ježišovu lásku, spravodlivosť a nefalšovanosť. Abrahám nečestne vyhnal Izmaela a jeho matku Hagar s odôvodnením, že Boh uprednostňuje niektorých ľudí pred inými; Jakub úkladom a podvodom ukradol prvorodenstvo svojmu bratovi Ezauovi. Dávid, s ktorým sa Ježiš výslovne spája, spáchal cudzoložstvo a potom dal zavraždiť manžela svojej milenky, aby zakryl nechcené tehotenstvo a mohol sa s ňou oženiť.
Okrem toho, ženy spomínané v Ježišovej minulosti, nie sú na tom oveľa lepšie. Je zaujímavé poznamenať, ako to robí Raymond Brown, ktoré ženy sa nespomínajú v súvislosti s Ježišovým pôvodom. Evanjeliá nespomínajú Sarah, Rebeku alebo Ráchel, ktoré boli považované za sväté ženy. A koho spomínajú? Spomínajú Tamar, Kanaánčanku, niekoho mimo židovskej viery, ktorá zvádza svojho svokra Júdu, aby mohla mať dieťa. Spomínajú Rachab, tiež kanaánsku ženu a outsiderku, ktorá je v skutočnosti prostitútkou. Ďalej spomínajú Ruth, Moabčanku, ktorá je tiež mimo oficiálneho náboženstva tej doby. Potom sa zmieňujú o Betsabe, chetitskej žene, cudzinke, ktorá spácha cudzoložstvo s Dávidom a potom tajne kuje pikle, aby zabezpečila, že trón zdedí jeden z jej vlastných potomkov.
Všetky tieto ženy sa ocitli v situácii manželstva alebo tehotenstva, ktorá bola čudná alebo škandalózna, no každá z tých žien bola dôležitým Božím nástrojom pri uchovaní náboženského dedičstva, ktoré nám dal Ježiš. Nie je náhoda, že evanjeliá spájajú tieto ženy s Máriou, Ježišovou matkou, pretože aj ona sa ocitla v rituálne tabuizovanom tehotenstve a v manželskej situácii, ktorá bola zvláštna.
Okrem týchto menej svätých postáv v Ježišovom
rodokmeni vidíme, že niektoré inštitúcie, ktoré formovali židovskú vieru, boli
tiež neveľmi sväté. Inštitucionalizované náboženstvo vtedy trpelo viacerými
rovnakými problémami, aké sú dnes, vrátane skorumpovaného užívania moci. Samotný
Izrael (azda ospravedlňujúc svoj skutok odvolaním sa na to, čo Jakub spravil
Ezauovi) zmocnil sa krajiny Kanaán od tých, ktorí na ňu mali
prednostný nárok, pričom si nárokoval vlastníctvo na základe božskej
výsady.
Napokon, a nie je to bezvýznamne, vidíme, že línia príbuzenstva, ktorú nám dal Ježiš, sa nevybudovala len na veľkých a talentovaných ľuďoch, ale práve tak na chudobných a bezvýznamných. V zozname mien, ktoré tvoria Ježišových predkov, vidíme niektorých slávnych, ale aj iných, ktorí si nemôžu nárokovať výnimočnosť alebo dôležitosť. Písmo nám hovorí, že Ježišova ľudská krv bola tvorená veľkými aj malými, talentovanými aj bez talentu.
Čomu sa tu možno naučiť? Možno
najlepšie to vystihuje Raymond Brown. Vraví, že toto všetko nám hovorí, že Boh
píše rovno na krivých riadkoch, že by sme nemali prijímať príliš idealizovaného
Krista a že naše vlastné životy, aj keď sú poznačené slabosťou a
bezvýznamnosťou, sú tiež dôležité v pokračujúcom príbehu vtelenia: „Boh, ktorý
napísal začiatky na krivých riadkoch, píše tak aj naďalej a niektoré z tých
krivých čiar sú naše vlastné životy a svedectvo. Boh, ktorý neváhal použiť intrigánov rovnako ako šľachetných,
nečistých aj čistých, mužov, ktorým svet venoval pozornosť, a ženy, na ktoré sa
svet mračil – tento Boh naďalej pôsobí s rovnakou ,zostavouʽ. Ak je pre
vás výzvou rozpoznať v poslednej časti Matúšovho rodokmeňa, že súčasťou príbehu
Ježiša Krista boli úplne neznámi ľudia, môže byť väčšou výzvou uznať, že
podstatnou súčasťou pokračovania sú neznáme postavy dneška.“
Kresťanstvo nie je len pre čistých, talentovaných, dobrých, pokorných a čestných. Príbeh Ježiša Krista písali a stále píšu necudní, hriešnici, vypočítaví intrigáni, pyšní, nečestní a tí, ktorí nemajú žiadne vlohy. Nikto nie je taký zlý, taký bezvýznamný, tak bez nadania alebo mimo okruhu viery, aby bol mimo príbehu Krista.