Celá sv. omša tu:
Úvod do liturgie
Dnes slávime 25. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Dnešný úryvok z evanjelia spomína nepoctivého človeka vo vedúcej pozícii, ktorý okrádal ľudí i svojho zamestnávateľa. Ježiš upozorňuje na to, ako sú niektorí ľudia vynaliezaví pri ochrane svojich záujmov a kladie otázku, či dokážeme byť podobne vynaliezaví a obetaví, keď ide o Božie záujmy vo svete a úlohy, ktoré máme od Boha zverené. Všimnime si dnes aj prvé čítanie od proroka, ktorý žil temer 800 rokov pred Kr. Tento prorok jasne odsudzoval nečestné správanie bohatých voči chudobným a požadoval nápravu. V druhom čítaní apoštol pripomína, aby sme sa modlili, a to aj za ľudí v štátnych funkciách. Ak sa modlíme úprimne a múdro, možno nezmeníme hneď iných a svet, ale určite zmeníme seba.
Homília
Keď sa pred viac ako 30 rokmi zmenil politický systém na Slovensku, občania si začali sami vyberať a voliť ľudí na nižšie i vyššie funkcie v štáte. Pôsobil som vtedy v jednej farnosti v levickom okrese. Pamätám si, ako sme sa pred prvými slobodnými voľbami rozprávali o tom, kto by mal byť zvolený v dedine za starostu. Jeden z prítomných nepovedal meno konkrétneho človeka, ale spomenul dôvody, podľa ktorých sa bude rozhodovať: „Budem voliť toho, kto si najlepšie drží na poriadku svoj dom. Vojdeš k takému človeku do dvora a hneď vidíš, ako to uňho vyzerá, ako vychádza so ženou, ako má vychované deti. Kto si na poriadku vedie domácnosť, dokáže udržať na poriadku aj celú obec.“
Ako počúvame dnešný úryvok z evanjelia, Pán Ježiš by nám poradil ešte iné dôvody hodnotenia. Na poriadku si svoje veci drží aj prospechár, sebec a špekulant. Ale len pre seba. Taký človek nemá zmysel pre vernosť svojmu zamestnávateľovi a necíti žiadnu zodpovednosť za zverené veci ani za ľudí. Rozhodujúce vymedzenie vyslovil Ježiš jednoducho: „Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“
Slovo mamon (alebo mamona) pochádza z hebrejčiny a prekladá sa ako bohatstvo, majetok. Pôvodne toto slovo malo označovať to, v čo veríme, v čo dúfame, na čo sa spoliehame. V spojení s majetkom dostalo slovo zlovestný význam, keď niekto kladie majetok na prvé miesto a od neho odvíja všetky ďalšie hodnoty. V dnešnom úryvku, zo 16. kap. Lukášovho evanjelia, sa mamonu dáva aj prívlastok nespravodlivý, čo vyjadruje pochybnú skúsenosť s majetkom. Tento význam nedal majetku až Ježiš, majetok mal zlú povesť oddávna. Počuli sme v dnešnom prvom čítaní, ako ostro sa vyjadroval prorok Amos na adresu boháčov, ktorí doslova šliapali po chudákoch, falšovali miery, podplácali ľudí a okrádali ich aj o to posledné, čo mali. Ten prorok žil pritom veľmi dávno, temer 800 rokov pred Kristom.
Podľa Ježišovho vyjadrenia mamonu nemožno slúžiť, musíme s ním však narábať. Máme byť verní v narábaní s majetkom, aby sa nám mohlo zveriť pravé bohatstvo. Čo si máme pod pravým bohatstvom predstaviť? Napríklad to, na čo myslel ten priateľ z mojej bývalej farnosti: Kto obstál v starostlivosti o svoj majetok, nezískal ho podvodom, a keď ho má, tak nerozhadzuje, nemárni, ale zachová ho a rozvíja, tomu možno zveriť aj pravé bohatstvo – starosť o obec, o ľudí a ich spolužitie. Pri pravom bohatstve môžeme myslieť aj na náboženské záležitosti, a nemusí to byť rovno starosť o kostol, ale o ľudí. Nielen, aby sa ľudia mali dobre, ale aby radi a zodpovedne vytvárali vo svete Božie kráľovstvo alebo (ako som to pred časom nazval) Božiu demokraciu.
Ak mamonu slúži človek, ktorý je psychicky chorý, hovoríme o chorobe, ak mamonu slúži človek, ktorý je zdravý, hovoríme o hriechu. Chorých sa pokúšame liečiť, hriešnikov naprávať. Niekedy niet inej cesty, ako v tom dnešnom Ježišovom príbehu, že hriešnemu človeku zabránime v jeho šafárení, že ho berieme na zodpovednosť. Vieme, že aj u nás, na Slovensku, boli niektorí podnikatelia či štátni úradníci obvinení z korupcie a niektorí boli aj odsúdení. Pred pár mesiacmi bol z funkcie odvolaný aj jeden gréckokatolícky arcibiskup, ktorý sa dlhodobo nepekne správal k ľuďom. A žiaľ, stávajú sa aj prípady, že niekedy musia úrady zasiahnuť v rodinách, aby rodičom zabránili vplyvu na deti, keď rodičia prepadnú alkoholu či drogám, pričom sa úrady snažia týchto ľudí dotlačiť k liečeniu.
Na čom sme závislí my, na čo sa spoliehame, v čo
veríme a dúfame? Slúžime Bohu alebo mamone? Dobrú odpoveď získame
pozorovaním toho, kto sa ako stará o svoju domácnosť, o svoje veci,
ale ešte lepšiu získame všímaním si toho, kto sa ako delí o svoje veci,
kto sa ako rozdá vo svojej úlohe či funkcii. Môže byť pre nás zaujímavé, aké
rady dával apoštol Pavol na konci 1. stor. n. l. svojim nasledovníkom, ako sa
majú správať v cirkvi. Máme to zaznamenané v 3. kap. 1. listu
Timotejovi. Apoštol tam písal veľmi podobne o výbere biskupov, ako
onen priateľ hovoril kedysi o voľbe starostov v obci. Nám to môže znieť až
humorne, keď od apoštola čítame, že biskup má mať len jednu ženu, nemá byť
pijan a bitkár a že deti a celú domácnosť si má držať na poriadku.
Zároveň apoštol píše, že biskup má byť pohostinný, nie lakomý, a dobrú povesť
má mať aj u ľudí mimo cirkvi.
Na jednej strane držme sa teda na poriadku, starajme sa zodpovedne o zverené veci, na druhej buďme otvorení pre iných a deľme sa o svoje bohatstvo. Či už tým bohatstvom je náš majetok, alebo krajšie – ľudia, ktorým svojím majetkom slúžime, alebo ešte krajšie – Boh, ktorému dávame seba a vlastne všetko a jemu slúžime. Nezostaňme si pri tomto úsilí dlžní vzájomnú modlitbu a úprimné priateľstvo!