Skutočne, je tu lekcia, taká, ktorú potrebujem pre svoj vlastný život. Vzhľadom na tlak z posledných týždňov som tento rok zatiaľ nemal šancu venovať Vianociam viac ako len letmú myšlienku. V mojom hostinci momentálne nie je žiadne miesto! A tak prechovávam veľa sympatií k tomu pôvodnému krčmárovi, vediac, ako ľahko môžeme zaobaliť naše životy tak, že už nezostane miesto na privítanie božského návštevníka. Avšak, hoci je to dôležitá výzva, biblickí teológovia naznačujú, že je tu hlbšie ponaučenie v tom, že Ježiš sa narodil v maštali mimo mesta, pretože v hostinci preňho nebolo miesto.
Skutočná pointa, na ktorú evanjeliá poukazujú, nie je ani tak zdanlivá bezcitnosť hostinského, ale skôr skutočnosť, že Ježiš sa narodil mimo mesta, mimo toho, čo je pohodlné, mimo nádhery a slávy, mimo uznania bohatými a mocnými, mimo pozornosti každodenného sveta. Ježiš sa narodil v anonymite, chudobný, mimo akéhokoľvek povšimnutia, okrem poznania vierou a Bohom. Jeho narodenie mimo mesta predznamenalo aj jeho smrť a pohreb. Ježiš svoj pozemský život skončí tak, ako ho začal, ako cudzinec, outsider, ukrižovaný mimo mesta, pochovaný mimo mesta, rovnako ako sa narodil mimo mesta.
Thomas Merton k tomu raz poznamenal obzvlášť uštipačne: „Do tohto sveta, tohto šialeného hostinca, v ktorom pre Neho nie je vôbec žiadne miesto, prišiel Kristus nepozvaný. Ale pretože v ňom nemôže byť doma, pretože v ňom nemá miesta, a predsa v ňom musí byť, jeho miesto je s tými ďalšími, pre ktorých tu nie je miesto. Jeho miesto je s tými, ktorí nikam nepatria, ktorých moc odmieta, pretože sú považovaní za slabých, s tými, ktorí sú zdiskreditovaní, ktorým je odopieraný status osôb, ktorí sú mučení, bombardovaní a vyhladzovaní. S tými, pre ktorých niet miesto, je Kristus prítomný vo svete. Je tajomne prítomný v tých, pre ktorých, zdá sa, že neexistuje nič iné ako svet v najhoršom stave.“
Ježiš sa narodil do tohto sveta nepovšimnutý,
mimo mesta, mimo všetkých osôb a udalostí, ktoré sa v tom čase zdali
dôležité. O dvetisíc rokov neskôr si uvedomujeme dôležitosť tohto
narodenia. Vskutku, svet ním meria čas. Sme v roku 2021 od tohto nespozorovaného narodenia. V tom čase si to takmer nikto nevšimol. Aké je z toho
ponaučenie? Čo si z toho vziať?Okrem iného nám to má poskytnúť
inú perspektívu na to, čo je v tomto svete v konečnom dôsledku
dôležité a čo nie. Kto nakoniec tvorí históriu? Veľkí hýbatelia alebo
tí, čo sú mimo?
Biblicky povedané, väčšina z nás sa narodila mimo mesta, čo znamená, že v
našich životoch budeme navždy outsidermi, neznámymi, anonymnými, bezvýznamnými,
malomestskými, osobami, ktoré sú vedľajšie k veľkému obrazu a veľkému
činu. Naša fotografia a náš príbeh nikdy nebudú ozdobou titulkov. Naše
mená nikdy nebudú v žiari svetiel a budeme žiť a zomrieme v
základnej anonymite, ktorú mnohí mimo našich malých vlastných okruhov
nepoznajú. Väčšina z nás prežije svoje životy v tichom ústraní,
na vidieku, v malých mestách a neznámych častiach našich veľkomiest, sledujúc veľké
udalosti nášho sveta zvonku – vždy považujúc niekoho iného za dôležitejšieho. My
sami, zdanlivo, ostaneme navždy neznámi a naše nadanie a prínos si nikto zvlášť
nevšimne, možno ani naše vlastné rodiny. Obrazne, vždy budeme „mimo
mesta“. Budeme žiť, pracovať a rodiť lásku a život na skromných
miestach.
Azda najbolestnejšie zo všetkých budeme poznať frustráciu z neschopnosti skutočne odovzdať svetu svoje talenty a dary, a namiesto toho zistíme, že najhlbšie symfónie a melódie, ktoré v nás žijú, nikdy nenájdu odozvu vo vonkajšom svete. Naše sny a naše najhlbšie bohatstvo si nikdy nenájdu priestor na pozemskom javisku. V hostinci nikdy nebude miesto, aby sa to najlepšie v nás narodilo. Naše hlboké bohatstvo, podobne ako Ježišovo narodenie v našom svete, zostane „mimo mesta“, v konečnom dôsledku umierajúce mučeníctvom anonymity a nedostatočným sebavyjadrením.
Mária porodila Krista v stodole za mestom, pretože v hostinci nebolo miesta. Toto je poznámka nielen k nepohostinnosti jedného vystresovaného krčmára. Je to dôležité ponaučenie o tom, ako treba stanoviť, čo v konečnom dôsledku formuje život. V podstate nám to hovorí, že to nie sú až tak tí, ktorí zdanlivo predsedajú v centre diania (mocní, bohatí, slávni, vládnuci lídri, zábavné celebrity, šéfovia korporácií, učenci, akademici), ktorí budú mať čas meraný ich životmi. To, čo je v živote najhlbšie, najzmysluplnejšie a najdôležitejšie, sa často rodí v anonymite, nepovšimnuté mocnými, nežne zavinuté vo viere, mimo mesta.