Celá sv. omša tu:
Na dnešnú nedeľu sme dostali krátky list od slovenských biskupov, v ktorom oznamujú, že pápež František otvoril v nedeľu 10.10.2021 synodu o synodalite a že oni tú synodu otvoria dnes. Čo sa má diať, zatiaľ nepíšu, v liste je len poznámka, že „prvé informácie môžete nájsť na stránke www.synoda.sk“. Pozrel som sa na tú stránku, zatiaľ tam nie je nič, len ten istý text toho krátkeho listu. Z neho sa možno dozvedieť aspoň názov témy synody: „Za synodálnu cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia.“ Slovo synodálny sa vysvetľuje ako „kráčať spolu“. Na synode by sa teda malo riešiť, ako mať nielen občas synodu (nejakú konferenciu), ale ako naozaj žiť a uskutočňovať cirkev, v ktorej budeme spolu počúvať Ducha Sv., počúvať sa a radiť navzájom, aby sme dnešnému svetu mohli spolu zvestovať evanjelium.
Ako sme počuli z dnešného úryvku evanjelia, s tým kráčaním spolu to nemusí byť také jednoduché. Ježiš kráča so svojimi priateľmi do Jeruzalema. V rozhovore s nimi opakovane spomína, čo ho tam čaká: „Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť, zbičujú a zabijú, a po troch dňoch vstane z mŕtvych“ (Mk 10,33-34). Dvaja z jeho priateľov ho prekvapia. Nepýtajú sa, ako to myslí, čo to znamená, ale prosia ho, aby mohli sedieť s ním v jeho sláve. Ježiš ich nezahriakol, ale naznačil, že nevedia, o čom hovoria, a dal im otázky. Hovorí obrazne o kalichu a krste, a oni opäť nechápu, a tvrdia, že kalich vypijú a jeho krstom pokrstení budú. Napokon Ježiš prehovorí jasnejšie a povie nielen tým dvom, ale všetkým, aby netúžili po moci nad inými, ale „kto bude chcieť byť veľký a prvý, nech sa snaží byť sluhom všetkých“ (Mk 10,43-44).
Mať ambície, teda túžiť dosiahnuť nejaký úspech je dobrá vec; kedysi sa na Slovensku hovorilo, že mladý človek by nemal sedieť „v kúte“ alebo „za pecou“. Dvaja z Ježišových učeníkov nechceli sedieť v kúte, ale s Ježišom v jeho sláve, chceli spolu s ním čosi veľké dosiahnuť. Ježiš túto ambíciu neodmietol, ale vysvetlil, čo to bude. Keď hovoril o kalichu a krste – nezľaknime sa! – myslel tým svoju smrť. Teda, kto chce s ním byť v sláve, musí najprv obstáť v skúške, byť ochotný sa obetovať a pre svoje ideály aj zomrieť. Obetovať sa, zomrieť – to sú veľké slová. Kto už sa prihlási, že idem do toho, že idem zomrieť? Ešte tak ako v historických filmoch, kde sa odohráva nejaký boj, a hrdina schytí zástavu a ide prvý do útoku. Ježiš však nehovorí o hrdinstve. Hovorí o službe. Po grécky je to v evanjeliu napísané, že kto chce byť veľký, nech je diakonos, a kto prvý, doulos. Slovo diakonos (lat. minister) označovalo toho, kto obsluhoval pri stole, a doulos (lat. servus) toho, kto bol doslova sluha, otrok.
My si to dnes tak neuvedomujeme, ale v starom svete gréckej kultúry, v ktorom začínalo kresťanstvo, rozlišovali sa činnosti duchovné (vznešené) a telesné (nevznešené). V rebríčku hodnôt boli hore tie duchovné a dolu telesné. Iste, možno špekulovať, či je dôležitejší vo fabrike robotník alebo riaditeľ, a v armáde vojak alebo generál. Áno, ľahšie nahradíme jedného robotníka či vojaka niekým druhým ako schopného riaditeľa, a keď v boji padne generál, celá bitka sa prehrá. Ježiš sa ale nepúšťa do takýchto úvah, či riadenie, velenie a pod. nie sú viac ako varenie či umývanie riadu, ale zdôrazňuje: byť ako ten, čo obsluhuje pri stole! Prečo to hovorí? Aj riaditeľ a generál majú slúžiť. Ale často sa stane, že chcú len rozkazovať. U toho, čo obsluhuje a umýva, však nehrozí, že si bude namýšľať, aký je dôležitý. Preto Ježiš povie: Dôležité je len to, či chceme slúžiť – doma, v rodine, práci, kostole alebo v politike.
V cirkvi budeme mať synodu o synodalite. Sú
to cudzie slová, možno sme podnes o nich ani nepočuli. Synoda – kráčať
spolu. Teda ako byť cirkvou, ktorá kráča spolu. Na tej odporúčanej stránke
o synode na internete nie je zatiaľ nič, ale niečo som našiel na odkaze
stránky TK KBS v rubrike Top témy. Tam je niekoľko správ pod
značkou: Synoda 2021-2023 a medzi nimi aj príhovor pápeža Františka
z 9.10.2021. Hovoril o téme synody a potom upozornil na tri
neduhy. Na formalizmus čiže uspokojenie sa s formou bez obsahu; na intelektualizmus čiže na
vyvyprávanie sa mimo reality a na imobilizmus čiže neochotu niečo zmeniť,
lebo „vždy sa to
robilo takto“.
Na záver František predniesol modlitbu. Dúfam, že si ju osvojíme a bude sa nám páčiť: „Príď, Duchu Svätý. Ty, ktorý vzbudzuješ nové jazyky a vkladáš nám na pery slová života, chráň nás pred tým, aby sme sa stali muzeálnou cirkvou, krásnou, ale nemou, s toľkou minulosťou a malou budúcnosťou. Príď medzi nás, aby sme sa pri prežívaní synody nenechali premôcť rozčarovaním, aby sme nerozriedili proroctvo, aby sme nedopadli tak, že všetko zredukujeme na neplodné diskusie. Príď, Sv. Duch lásky, otvor naše srdcia načúvaniu. Príď, Duch svätosti a obnov Bohu verný ľud. Príď, Duch stvoriteľ a obnov tvár zeme. Amen.“