Prekvapilo ma, že v liste, ktorý sa číta namiesto nedeľnej homílie (90% kazateľov nedodá ani slovko), neuvádza sa žiadna myšlienka z nedeľných biblických textov, ktoré sa mimoriadne hodia k Františkovej návšteve. V prvom čítaní Boh hrozí prostredníctvom proroka Jeremiáša pastierom, teda politickým a náboženským predstaviteľom, ktorí rozháňajú ľud a nestarajú sa oň. Súčasne Boh sľubuje, že namiesto zlých pastierov pošle takých, ktorí budú konať v jeho mene (Jer 23,1-6). Reč proroka priam našepkáva odpoveď na otázku biskupov, akí sme a podľa čoho spoznať pravých pastierov. Podobne nahráva odpovedi úryvok dnešného evanjelia, podľa ktorého Ježiš sám pripravoval „nových“ pastierov. Venoval sa im, posielal ich venovať sa ľuďom (premáhať zlých duchov a liečiť) a potom ich zasa volal k odstupu, tichu a modlitbe. Zámer Ježišovi celkom nevyšiel, záujem ľudí o „nových“ pastierov bol veľký, a Ježiš na tento záujem reagoval súcitom, lebo tí ľudia boli „ako ovce bez pastiera“ (Mk 6,34).
Žijeme v dobe, keď väčšina ľudí na Slovensku biskupom, kňazom a ešte viac politikom netlieska a temer nič od nich neočakáva. Iste, niekto môže povedať, že ľud je hlúpy a zlý, a preto si neváži pastierov. Takéto zjednodušenie však nebol Ježišov spôsob. Zároveň Ježiš vôbec nepreceňoval úspech u ľudí. Úspech má každý, kto sa zaujíma o ľudí, nepovyšuje sa a lieči zranenia tela i duše. Pritom sa netreba diviť, že mnoho ľudí nedokáže ísť na koreň veci. K tomu koreňu majú viesť najmä pastieri, pričom nestačí opakovať staré poučky a posielať ľudí do kostola. Obrazne povedané, tým koreňom veci alebo prameňom osviežujúcej vody je Boh sám a jeho premieňajúce konanie uprostred aktuálnych udalostí sveta. Veriaci človek teda nemôže zostať pri svätých rečiach, vonkajších predpisoch a formálnych obradoch, ale sväté slová, pravidlá a obrady musí ustavične konfrontovať s otázkami, ktoré mu prináša život.
Biskupi sa v liste pýtajú, ako sa predstavíme pápežovi. Pápež, ak bude na niečo zvedavý, tak určite na to, aké hlavné problémy vidíme a ako ich chceme riešiť. Ešte viac, či vidíme ľudí, ktorí vzbudzujú súcit, a ako chceme odpovedať na ich túžbu po uzdravení. A určite, dôležitá je otázka, čo pre nás znamená nechať sa viesť Bohom. Kto chcel, mohol sa za osem rokov pôsobenia pápeža Františka už všeličomu naučiť. Málokomu z pápežov tak ako Františkovi záležalo na tom, aby sme sa nedelili na pastierov a ovce, na tých hore a dolu, ale učili sa tvoriť nové pastierstvo a nový ľud, ktorý sa pozná podľa spolupráce a spoluzodpovednosti. Praví pastieri sú tí, ktorí majú súcit, „voňajú po ovciach“, idú radšej na ulicu a riskujú, že sa „zašpinia“ (ako hovorieva s humorom František), než by zostali čistí vo svojich kanceláriách a kostoloch. A pravý ľud je ten, ktorý je po španielsky pueblo, teda tvorivá, aktívna skupina, a nielen gente, teda dav, masa.
Už rok hovorí František o plánovanom cirkevnom zhromaždení
o synodalite, teda o tom, ako byť cirkvou, ktorá nemá hore pastierov
a dolu „hlúpy“ ľud, ale je spoločenstvom spoluzodpovedných sestier
a bratov v Ježišovom mene. František opakovane žiada, aby biskupi
a kňazi prestali hrešiť povýšenosťou, vážili si obyčajných ľudí
a pretvárali cirkev na miesto spolupráce a služby. Týmto smerom ide aj
najnovší dokument (Traditionis custodes), ktorý František vydal 16. júla
2021. V dokumente sprísňuje slávenie predkoncilovej (tzv. tridentskej)
liturgie, ktoré v snahe o zblíženie s konzervatívnymi odpadlíkmi
povolil v r. 2007 pápež Benedikt XVI. Namiesto návratu odpadlíkov do
cirkvi začali sa množiť kňazi so sektárskym správaním v cirkvi, ktorí (aj na
Slovensku) slúžia omše sami pre seba, obliekajú sa do historických šiat
a zamykajú sa pred ľuďmi. Často práve z týchto kruhov ozývajú sa zlí
duchovia odporu voči dnešnému pápežovi.
Ak by si prečítal list našich biskupov ohľadom svojej návštevy pápež František, viem celkom isto, čoby povedal: Nepotrebujete sa extra pripravovať na moju návštevu. Ja prídem a zasa odídem. To, čo má zostať, je ľud, ktorý čerpá radosť z evanjelia a žije synodálne spoločenstvo.