Podľa dnešného úryvku Markovho evanjelia Ježišovi učeníci dostali moc nad nečistými duchmi a vystrojení touto mocou išli a po návrate sa mohli pochváliť, že hlásali pokánie, vyhnali mnoho zlých duchov a veľa chorých uzdravili. Takže zásadný dôvod cesty Ježišovho učeníka, jedno či pápeža, kňaza alebo iného kresťana, jedno či v rámci svojej obce, svojej krajiny, alebo inde, je hlásať pokánie, vyháňať zlých duchov a uzdravovať.
Ako si takéto konanie máme predstaviť? Ježiš začal vystupovať na verejnosti a postupne sa stal známym. Tie vystúpenia si nepredstavujme ako nejakú predvolebnú kampaň, keď sa chodí z mesta do mesta a robí sa reklama v médiách. Ježiš vystupoval v synagógach počas bohoslužieb tak, ako u nás v kostole niektorí ľudia čítajú zo Sv. písma. Na rozdiel od nás ľudia, ktorí čítali, povedali aj svoj komentár a svedectvo. Rovnako to robil Ježiš. Od iných veriacich Židov sa odlišoval tým, že vyzýval na zmenu. V skratke poznáme jeho výzvu zhrnutú do slov: Kajajte sa a verte v evanjelium! (Mk 1,15) V dnešnom úryvku zo 6. kap. je táto výzva označená ako výzva na pokánie. Pokánie sa väčšinou chápe ako polepšenie alebo oľutovanie hriechov. V pôvodnom zmysle však pokánie (gr. metanoia) znamená zmenu zmýšľania.
Môžeme sa pýtať, o akú zmenu ide. Z toho, čo robil Ježiš, vidieť, že zmeniť sa mala spoločnosť i náboženstvo. Mal sa zmeniť aj výklad náboženských pravidiel. Ako povedal Ježiš: Tie pravidlá nie sú preto, aby nad nami vládli, ale aby nám pomáhali (Mk 2,27). Život celkove nemal sa vnímať ako nezmeniteľný, vopred Bohom daný. Trpiaci a chorí nemali svoj stav brať ako osud. Zmeniť sa mali aj autority – politické i náboženské. Autoritou už nemal byť ten, kto má funkciu alebo ten, kto sa morálne prezentuje ako spravodlivý, ale ten, kto ľudí oslobodzuje zo záťaže, kto lieči a uzdravuje. Za tým všetkým bola zmena v obraze Boha. Už nie Boh ako veľký dozorca, ale Otec a milosrdná láska.
Zmenu môžeme považovať za potrebnú a nutnú, ale počítajme s tým, že mnohí sa zmene budú brániť. Niekedy s veľkou nenávisťou. V tejto súvislosti lepšie chápeme, prečo sa tak často spomína, že Ježiš vyháňal zlých duchov a že aj učeníkom dal moc nad nečistými duchmi. V Markovom evanjeliu sa už v 1. kap. dočítame, že človek nečistého ducha, ktorý Ježišovi odporoval, bol jeden z účastníkov bohoslužby (Mk 1,23). Pred dnešným úryvkom o vyslaní učeníkov nachádza sa text o odmietnutí Ježiša priamo v jeho domovine. To odmietnutie sa udialo opäť pri bohoslužbe. Pamätáme si, že Ježiš tam nemohol skoro nikomu pomôcť, lebo ľudia mu odporovali. Problém neboli pochybnosti, ale zlomyseľné spochybňovanie. Takéto zmýšľanie zo zlého ducha, mali v sebe často tí, čo sa morálne povyšovali a mali moc nad ostatnými. Ježišovi učeníci, ak sa nemali sami nakaziť, mali sa vybrať na cestu bez prostriedkov, istenia, bez možnosti použiť moc, ktorú majú ľudia majetní a vo funkciách. Jediná moc, ktorú mali použiť, bola moc úprimného záujmu o trpiacich a moc Ježišovho výkladu Božieho zákona – takého, čo uzdravuje a oslobodzuje.
Akú zmenu potrebujeme – ako jednotlivci, ako
spoločnosť a tiež ako cirkev? Nazdávame sa, že súkromnú zmenu vybaví malé
polepšenie, spoločenskú zmenu zariadia nové voľby a cirkevnú azda nejaký
nový farár alebo biskup? Slovenskí biskupi zatiaľ opakujú, že nevedia, prečo
pápež príde. Niektorí sa dokonca dali počuť, že sme „bezproblémová cirkev“.
Vedia, že František chodí najmä tam, kde je kríza, periféria a bieda, tak
hovoria, že teraz robí výnimku, aby povzbudil cirkev, ktorá je tradičná a
verná. Pred dvomi týždňami mi telefonovala jedna priateľka z malej obce
pri Žiline. Pozná nábožné ženy, ktoré majú ťažký život a obetavo ho nesú.
Rady sa starajú aj o kostol a pomáhajú blížnym. Tieto katolícke ženy
však opakovane nazývajú pápeža Františka satanom. Pýtala sa ma, ako je to
možné, čo im má povedať. Odpovedal som približne v tom zmysle, že pápež
František chce zmenu a vyvolal odpor podobne ako Ježiš. Dnes by som
doplnil, že musíme prosiť o moc nad nečistými duchmi, aby sme im zabránili
zlo šíriť a zavádzať ľudí.
Nedávno vyšla kniha rozhovorov s pápežom Františkom pod pekným názvom: Poďme spolu snívať. Na kostolnej nástenke máme obálku z tejto knihy a niekoľko myšlienok. Na jednom mieste pápež hovorí: „Povyšovanie sa nad ľud vedie k moralizmu, legalizmu, klerikalizmu, farizejstvu a ďalším elitárskym ideológiám, ktoré nevedia nič o radosti z toho, že sme súčasťou Božieho ľudu.“ (Rozhovor s A. Ivereighom, Fortuna libri, Bratislava 2021, 116.) Ako hovorí pápež František, zlého ducha týchto ideológií musíme vyhnať nie „vnucovaním sa alebo ovládaním iných, ale úprimnou službou ľudu“. Učme sa tejto službe a povzbudzujme sa navzájom!