Evanjelium podľa Marka vo svojej predposlednej vete spomína, že Ježiš bol vzatý do neba a zasadol po Božej pravici. Posledná veta informuje o činnosti jeho učeníkov: Išli do sveta, hlásali evanjelium a Pán Ježiš ich slová potvrdzoval znameniami (Mk 16,19-20). V zásade sa chce povedať, že Ježiš je u Boha, ba viac – je po jeho pravici, teda má podiel na Božej moci. Súčasne je Ježiš naďalej so svojimi učeníkmi, je s nami, a my to vieme, lebo nám dáva schopnosť hlásať jeho posolstvo a potvrdzovať ho znameniami. O aké znamenia ide, spomína sa pár riadkov predtým: Nielen prví Ježišovi učeníci, ale všetci veriaci budú vyháňať démonov, hovoriť novými jazykmi, uzdravovať, a jedovaté hady im neublížia.
Azda je zbytočné vysvetľovať, že Boh nie je fyzická skutočnosť, a preto ho nie je možné nájsť na nebi ani na zemi ako nejaký predmet. V teologickom slovníku sa dočítame, že „Boh (lat. Deus, gr. Theos, hebr. El a Jahve) je v slovenčine meno pre toho, ktorý sa podľa svedectva Starého zákona zjavuje ako neobmedzený žiadnymi hranicami, s ničím neporovnateľný, zo svojej podstaty živý, absolútne jestvujúci, trvajúci a spoľahlivý. Jeho všemohúcnosť sa neukazuje abstraktne, ale v mocných dejinných činoch, ktoré konal na svojom ľude Izraeli, ako aj na iných národoch, a ako jasná osobná moc v milujúcom vyvolení si ľudu a jednotlivcov, s ktorými sa zaviazal zmluvou. Tohto Boha vyznáva Ježiš ako svojho Otca, ktorý v ňom milostivo a milosrdne prijal človeka a otvoril mu prístup do Božieho kráľovstva“. (K. Rahner, H. Vorgrimler, KTW, Freiburg im B. 1976, 163.)
Trochu ťažkopádna odborná reč nám pripomína, že o Ježišovom nanebovstúpení nemôžeme uvažovať mimo kontextu, kam Ježiš patrí. Kto sa díva na nebo rozprávkovým pohľadom, hľadá „pánbožka“ na obláčiku, kto pohľadom filozofickým hľadá nejakú skrytú príčinu sveta. Kontextom, miestom, kam patrí Ježišovo nanebovstúpenie, je skúsenosť s Bohom, ktorý je tajomný i blízky, mocný i láskavý, vždy pozývajúci a čakajúci, kým my ľudia spoznáme, že naše šťastie nájdeme s ním a v ňom, a nielen v dočasnom zaoberaní sa inými ľuďmi, tvormi a vecami nášho malého sveta. O tejto skúsenosti svedčí Biblia, v ktorej nájdeme prežité a premeditované udalosti celých generácií ľudí, čo spoznali, že životom sa dá zdarne prejsť, ak sa necháme viesť Bohom. Do tejto skúsenosti patrí Ježišovo pôsobenie, jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Každý moment tejto skúsenosti funguje len v jeho vždy novom zažití a pochopení. To, čo nazývame nanebovstúpenie, predstavuje tú časť skúsenosti s Ježišom, v ktorej poznávame, že Ježiš po svojej smrti nie je ponížený, ale povýšený, že je živý, ale nie navrátivší sa do pozemského tela a že je zároveň s nami vo svojich slovách a znameniach. Tie sa istým spôsobom stali našimi slovami a našimi znameniami vďaka viere, ktorou sme so vzkrieseným Ježišom spojení. Preto: Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený (Mk 16,16).
Táto viera, ktorá zachraňuje,
oslovuje a uzdravuje, nie je len spoločenská či rodinná tradícia. Je to vzťah,
ktorý vznikol z nášho záujmu o svet a naše miesto v ňom,
vzťah, v ktorom sme začali počítať s Bohom a stretli Ježiša ako
jeho najkrajší obraz. On nám tento obraz sám dáva, preto hovorí: V mojom mene
budete vyháňať démonov a uzdravovať, a jedy, ktoré na vás budú vypúšťať,
vám neuškodia (Mk 16,17-18). Tento obraz nie je na to, aby sme si ho namaľovali
a sa naň dívali, ani na to, aby sme si ho ako krížik na retiazke zavesili
na krk. Ten obraz je na to, aby sme si ho nechali vtlačiť do svojho rozumu a srdca
a zažili si ho, žili ho. To je skutočná viera.
Od jedného priateľa, výtvarného umelca, mám obraz, na ktorom pri bežnom svetle nič nevidieť. Keď sa však zotmie a zhasnú sa elektrické svetlá, odrazu sa na obraze zjaví Ježišova tvár, ako ju poznáme zo známeho Turínskeho plátna. Tvár je namaľovaná takou technikou, aby sa ukázala vtedy, keď nastane tma a prestaneme sa zaoberať bežnými vecami. Boh v Ježišovi je s nami, uprostred nášho sveta, aj keď ho nevidíme. Uzrieme ho potom, keď necháme svet ustúpiť do pozadia. Vtedy sa nám zjaví tvár toho trvale Prítomného, nás Sprevádzajúceho a Milujúceho.