V júni – júli tohto roku prebiehalo v amerických mestách rabovanie a podpaľovanie. Demokratickí predstavitelia miest a štátov nechránili občanov, čo bola ich úloha. Navyše akceptovali rabovanie a podpaľovanie s tým, že pri revolúciách sa nedá hľadieť na materiálne škody. Samozrejme, boli pritom zabití aj nevinní ľudia. V Seattli dovolili guvernér a starostka mesta za Demokratov, aby vzbúrenci uprostred mesta vytvorili „nezávislý štát“. Keď vzbúrenci ťažko postrelili čierneho chlapca a prišla sanitka, vzbúrenci jej nedovolili vojsť do ich „štátu“ a chlapec zomrel. Alebo, v najprestížnejších demokratických novinách New York Times robil 20 rokov jeden redaktor vedúceho rubriky, kde sa uverejňujú názory čitateľov. Keď uverejnil názor republikánskeho senátora, že rabovanie na demonštráciách je nezákonné, z novín ho hneď vyhodili. Poriadok, ochranu ľudí a rešpektovanie iného názoru treba v „historických“ chvíľach podriadiť revolučnému ťaženiu. Keď toto niekto nazve „neomarxizmom“, Milan Šimečka sa diví.
Joe Biden 29. októbra vyhlásil, že keď ho zvolia a bude za ním stáť demokratický Senát, podpíše počas svojich prvých sto dní v úrade Zákon o rovnosti. To je zákon, na ktorom sa Demokratická strana zhoduje. Jediný dôvod, prečo zatiaľ nevstúpil do platnosti je, že ho republikánsky Senát odmietol schváliť. Tento rozsiahly zákon prinúti napríklad zamestnávateľov, aby v rámci zdravotného poistenia platili aj potrat, a zdravotníckych pracovníkov prinúti, aby potraty vykonávali, alebo pri ňom asistovali. Zákon o rovnosti prinúti napríklad všetky školy a podniky, aby ženské toalety, šatne, sprchy, ale aj svoje športové tímy sprístupnili chlapcom, ktorí sa „identifikujú“ ako dievčatá, a mužom, ktorí sa „identifikujú“ ako ženy. Takto by sa dalo z neho ďalej citovať. Známy ústavný právnik Laycock Doug, ktorý verejne podporuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia, na margo Zákona o rovnosti povedal: „Čo sa týka zrušenia náboženských výnimiek, ide tento návrh zákona veľmi ďaleko... Na Zákon o rovnosti sa nevzťahuje žiadny nárok Zákona o obnovení náboženskej slobody. Bolo by to prvýkrát, čo by Kongres obmedzil dosah Zákona o obnovení náboženskej slobody. Tu nejde o pokus, ktorý vychádza z dobrej vôle, ako zosúladiť protichodné záujmy. Je to pokus jednej strany zmocniť sa sporného územia a rozdrviť druhú stranu.“
Ak bude tento zákon v Amerike prijatý, už vidím niektorých slovenských demokratov na čele s Milanom Šimečkom, ako si rozkladajú stany pred americkým veľvyslanectvom, aby zahájili protestnú hladovku na podporu základných práv veriacich ľudí v Amerike!
Demokrati v Amerike na všetkých úrovniach štátu sa dlhodobo zasadzujú za zákony, ktoré umožňujú vykonávať potraty až do okamihu pôrodu. Ak niekto chce viesť diskusiu, kedy začína ľudský život, v tomto prípade sa o to snáď nebude pokúšať. Nepoznám zatiaľ článok, alebo výroky Milana Šimečku ako zástancu demokracie a ľudských práv, kde by sa zastal týchto živých ľudských bytostí a povedal, že demokracia v ponímaní amerických Demokratov zachádza za únosnú hranicu.
„Dať prednosť svojim hodnotám pred demokraciou“ je v očiach Milana Šimečku ohrozením demokratického štátu, dať prednosť demokracii pred základnými hodnotami života ako poriadok, úcta k životu a rešpektovanie svetonázoru veriacich ľudí je podľa Milana Šimečku, ktorý sa odvoláva v článku na republikánskeho senátora Mike Leea, „cestou k slobode, mieru a prosperite“.
V období 1994 až 1998 sa Slovensko nachádzalo na hranici vypadnutia zo spoločenstva európskych, demokratických krajín. Bolo to obrovské vypätie ľudí na Slovensku, umelcov, intelektuálov, tretieho sektora, ktoré nakoniec viedlo k porážke mečiarizmu vo voľbách 1998. Ale boli to kresťanskí demokrati, ktorí politicky viedli tento zápas. Bol to Ján Čarnogurský, ktorý po únose Michala Kováča ml. na mítingu na Námestí SNP vyhlásil: „Nie my sa ich budeme báť, ale oni sa budú báť nás“. Bol to Vladimír Palko, ktorý tieto mítingy moderoval. Boli to biskupi, ktorí sa verejne zastali prezidenta Kováča a otvorene vystúpili proti Zákonu na ochranu republiky z dielne vládnej koalície HZDS a SNS, a bolo to KDH, ktoré v deň volieb, vo svojej centrále zorganizovalo paralelné sčítanie volebných hlasov z celého Slovenska. Milan Šimečka o tom asi nevie. Možno bol vtedy v Prahe, na Muráni, alebo doma písal pojednanie o liberálnej demokracii.
Na Slovensku už dlhšie prebieha zápas dvoch skupín. Prví sa nazývajú jedinými pravovernými kresťanmi a konzervatívcami. Charakterizuje ich často primitivizmus a netolerancia. Tí druhí sa nazývajú liberáli, ich ideológiou je ľavicový mainstream, sú často tiež hlúpi, bez hlbšieho názoru a sú rovnako netolerantní. Tieto dva tábory sa od seba stále viac vzďaľujú. Články typu Milana Šimečku tomuto vzďaľovaniu silne napomáhajú.