Keď som sa zamyslela nad touto témou, pred očami sa mi zjavila spomienka z dávneho detstva, keď sme uprostred hlbokého socializmu v škole dostali dotazník, z ktorého mi utkvela v pamäti nasledovná otázka: „Susedia o Tvojom otcovi hovoria, že je neznaboh. Čo si o tom myslíš?“ Odpovedala som, že to je skvelé, že je to tak, veď tak to predsa má byť, a potom večer som to celá hrdá reprodukovala doma. Bola som prekvapená, keď mi otec povedal: „Ale ja nie som neznaboh...“ Zdalo sa, že bol mojou odpoveďou zaskočený a zároveň podivne smutný. Tak som vyrastala, dlho nevediac, aký je rozdiel medzi Veľkou nocou a Vianocami. Po mnohých rokoch som sa dozvedela, že moja stará mama, hlboko veriaca osoba, ktorú som, žiaľ, nestihla poznať, chcela mať z môjho otca kňaza. Neviem, ako by to bolo a aká by som bola, keby som bola odmala vychovávaná vo viere a ani to nie je dôležité. Som vďačná, že mi rodičia ukázali a stále ukazujú, ako sa naozaj žije láska a odovzdali mi nepokojné semienko, ktoré si (síce dlho) hľadalo živnú pôdu, kde by sa mohlo zakoreniť a rásť.
Nikdy by som si vtedy pred rokmi nepomyslela, že niekedy aj ja budem dávať deťom, ktoré učím (gymnázium, súkromná škola), podobný dotazník. Predtým, ako sa pustím do jeho rozboru, stručne zhrniem najčastejšie uvádzané zistenia rôznych sociologických výskumov, prečo mladí ľudia dnes nechcú mať s náboženstvom veľa spoločného:
a.) Odlišný spôsob myslenia. Uvažovanie digitálnej generácie je veľmi vzdialené od predchádzajúcich generácií.
b.) Rozpad rodín. Je dobre známe, že skúsenosť detí s vlastným otcom v rodinách formuje ich vzťah k Bohu
c.) Sekularizmus. Sekulárne vzdelávanie posilňované vplyvom médií sa zameriava na učenie prostredníctvom „metodologického naturalizmu“. Predpokladá sa, že všetky náboženské názory sú viac-menej subjektívne. Za „pravdivé“ sa považujú len také názory, ktoré nemajú nič spoločné s akýmkoľvek nadprirodzeným kontextom a nevyžadujú žiadne morálne povinnosti.
d.) Nedostatok autentickej spirituality medzi dospelými. Mnohí mladí ľudia nemajú žiaden alebo len veľmi obmedzený kontakt s dospelými, ktorí vedia, v čo a prečo veria a žijú podľa toho.
e.) Vymiznutie kultúrneho vplyvu cirkvi. Malé susedské komunity sú často irelevantné.
f.) Upustenie od morálky. Myšlienka objektívnej morálnej pravdy, záväzných etických noriem, je pre väčšinu neznáma a zvyšok ju odmieta.
i.) Byť ateistom je v móde. Vplyv masmédií a pop-kultúrnych idolov.
j.) Náš nový boh – tolerancia: Byť tolerantný dnes znamená nasledovné: „Pretože moja pravda je moja, nik nemôže podrývať moje správanie, alebo vieru. Stalo sa to už tak zakoreneným štandardom, že akákoľvek kritika nejakej viery, alebo správania vyvolá silný odpor (zdroj:foxnews.com; krátené).
Našich mladých študentov (15 – 16 ročných) som sa opýtala nasledovné otázky:
1.) Myslíš si, že dnešní mladí ľudia odmietajú vieru, náboženstvo alebo len cirkev? Aké sú podľa Teba príčiny? Ako to vnímaš Ty?
2.) Čo si myslíš, čo im najviac vadí, čo odmietajú? Čo vadí najviac Tebe?
3.) Existuje niečo, čím by náboženstvo mohlo osloviť dnešných mladých ľudí? Čo oslovuje (alebo by mohlo osloviť) Teba?
4.) Považuješ sa za: a.) veriaceho b.) ateistu c.) agnostika d.) nezaujímajúceho sa o tieto otázky e.) iné (vysvetli).
Samozrejme si uvedomujem, že takáto malá vzorka (20 opýtaných) nemá takmer nijakú štatisticky významnú hodnotu. Na druhej strane sa rada s vami podelím o ich odpovede, pretože pekne ilustrujú, čo sa odohráva v hlavách dnešných dospievajúcich.
Takmer polovica z nich samých seba označuje ako „nezaujímajúcich sa o tieto otázky“ (8); za tým nasledujú tí (7), ktorí sa vnímajú ako ateisti, jeden ako agnostik a len jeden sa považuje za veriaceho. Traja sa videli v kolónke „iné“, kde uviedli nasledovné inšpirácie: budhizmus, hinduizmus, či dokonca taoizmus. Jeden uviedol, že sa „ešte rozhoduje“.
Ad 1.) Viacerí opýtaní si myslia, že mladí ľudia odmietajú skôr cirkev ako Boha. Spomínajú medializované problémy – zneužívanie v cirkvi, celibát, pokrytectvo, manipuláciu a zastaranosť cirkvi. Náboženstvo vyzerá byť v úpadku, myslím si, že je to hlavne kvôli cirkvi a istým problémom – predmanželský sex napríklad, odmietanie homosexuálov, náboženské konflikty v minulosti; Myslím si, že odmietajú cirkevné spôsoby presadzovania náboženstva... a že je cirkev zastaralá na dnešnú dobu. Ja som bol kresťan a práve kvôli tomu som konvertoval na budhizmus.“
Viacerí označujú vedecko – technický pokrok a lepší prístup k informáciám za dôvod nepopularity náboženstva. Odmietanie viery môže byť spôsobené vedecko-technickým pokrokom, kvôli ktorému klesá miera nevysvetliteľných vecí, na ktorých celé náboženstvo stojí; Cirkev odmieta prijať, že ľudia začínajú uvažovať racionálne.
Viacerí spomínajú dôležitosť morálnych zásad, ale aj kritickým spôsobom: Pre mňa osobne náboženstvo vyzerá ako veľmi dobrý morálny kompas. Ako najväčší problém vidím bigotnosť; Dôležité sú morálne zásady, ktoré podľa mňa v kresťanstve nie sú úplne správne nastavené; Náboženské a morálne hodnoty, ktoré z nich vychádzajú, sú často nelogické a pokrytecké.
Objavili sa aj kuriózne odpovede: Musím veriť, lebo by ma mamkina vetva rodiny zabila. Alebo: Nátlak starých rodičov na vyznávanie viery.
Ad 2.) Najčastejšie uvádzaným bodom, čo mladým ľuďom najviac vadí na náboženstve, bola jeho nelogickosť a odtrhnutie od reality:
Najviac mi vadí, že to celé nie je pravda; Najviac mi vadí, že nie je žiaden logický dôvod, prečo by malo niečo nadprirodzené existovať.
Niekoľkí sa snažili argumentovať svojou „logikou“ (uvádzam trošku na pobavenie): Zázraky alebo zjavenia mohli byť spôsobené tým, že ľudia užili drogy a mali halucinácie; Ježišovo počatie mohlo byť spôsobené mimomanželským pomerom, nemusel v tom byť Boží zásah. Takéto vysvetlenia dávajú väčší zmysel ako tie, čo ponúka náboženstvo.
Ad 3.) Čo si myslia mladí, ako by ich náboženstvo dnes mohlo osloviť?
Zmodernizovať niektoré náboženské zákony a akoby všeobecne „povoliť uzdu“; Myslím, že vízia posmrtného života a dobrého morálneho kompasu je úžasná, len pohľad na veci, ktoré sa dejú v cirkvi a ktoré robia niektorí bigoti, sú veľmi odradzujúce. Bolo by treba veľmi veľa reforiem a zmien..; Pravdepodobne áno, existuje veľa ľudí hľadajúcich zmysel; Logické argumenty. Cirkev by sa mala pozerať na svet, ako je teraz, a nie milióny rokov dozadu; Nádej a duševné uspokojenie.
„Nádej a duševné uspokojenie“. To je posledný citát z môjho miniprieskumu. Pre mňa je to dôležitá poznámka, z ktorej sa teším, pretože sa dotkla niečoho veľmi podstatného a všeľudského, čo potrebujeme všetci.
Čo s tým však môžeme urobiť? Ako vždy, môžeme začať len od seba. Ak máme to šťastie, že sme s mladými v denno-dennom kontakte, máme privilégium, ale zároveň aj veľkú zodpovednosť, že môžeme aspoň trošku formovať ich budúcnosť. Ukázať im, ako sa žije láska a inšpirovať ich, aby sa nebáli klásť otázky, na ktoré možno nedostanú odpovede. Aby mali odvahu v sebe zasvietiť a svietiť iným na cestu. Aby vedeli byť vďační a tešili sa zo života a jeho krás.