Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 2.12.2018

1. adventná nedeľa (C)
Lk 21,25-28.34-36
Autor: Karol Moravčík
Na 1. adventnú nedeľu sme dostali list od slovenských biskupov. Píšu:

Drahí bratia a sestry! Toto vám chceme na začiatku adventu pripomenúť: Rozhodnime sa upevňovať zväzky lásky a pokoja! Neprispievajme k rozbrojom a hádkam. Nedajme sa k nim vyprovokovať: hoci zažijeme príkorie, výsmech, pohŕdanie, prosme Pána, aby posilnil naše srdcia, aby sme reagovali s láskou. Znepokojene sledujeme, ako sa z našej spoločnosti vytráca úcta. Medziľudské vzťahy zhrubli; na mnohých miestach sa ľudia chovajú nezdvorilo a sebecky. Tieto spôsoby prenikli do súkromného aj verejného života: dostali sa do politiky, kultúry i médií. V našej spoločnosti silnie vedomie práva na vlastný názor, no bez rešpektu voči akejkoľvek autorite. Popri úcte k autoritám je potrebné zachovať úctu k názorovým oponentom. Šíri sa mentalita vzájomného znevažovania či dokonca mávanie zdvihnutými päsťami: a zapáčilo sa to aj niektorým kresťanom. Naším cieľom nemá byť získanie moci nad spoločnosťou, ale jej vnútorná premena. Nenavštevujme webové stránky, ktoré podporujú neznášanlivosť a pohŕdanie druhými.

„Čím je duša v tele, tým sú kresťania vo svete“, píše staroveký autor v Liste Diognetovi. Úsilie spoločnosť spájať, nám nebráni svedčiť o evanjeliu a držať sa pravdy o živote, rodine, manželstve, človeku a jeho dôstojnosti. To, že si životom podľa evanjelia vyslúžime nevôľu, nech nikoho neprekvapí. Evanjelium nás pozýva k modlitbe, zároveň k striedmosti a zdržanlivosti. K čomu vedie svojvôľa a strata zdržanlivosti vidíme na príklade škandálov, ktoré zasiahli spoločnosť i Cirkev. Preto nesmieme podľahnúť predstave, že neostáva iné, než uvoľňovať mravy a rušiť požiadavky náročných predpisov – údajne pre uľahčenie a zlepšenie života. Kresťanská láska má iné smerovanie. Ovládanie žiadostivostí nie je škodlivé, ale prospešné, ba priam nevyhnuté na dobro medziľudských vzťahov. Takže, bdejme a modlime sa. Na neúctu odpovedajme úctou, na uvoľňovanie mravov zdržanlivosťou a sebaovládaním, na ohrozenie života nenarodených či starých a chorých ochotou slúžiť a pomáhať. A dajme si aspoň jedno dobré predsavzatie: pokúsim sa o väčšiu láskavosť k druhým! Takto spoločne, v láske a bez strachu, chceme raz stáť pred Synom človeka, ktorého s radosťou očakávame. Pozdravujú a žehnajú biskupi SK. (skrátené)

V porovnaní s hrôzami, ktoré spomína dnešné evanjelium – rôzne katastrofy, vydesení ľudia – sú hrôzy, ktoré menujú naši biskupi, maličkosťou: neúcta, nezdvorilosť, urážanie... Sú to trápnosti, prejavy ľudskej nízkosti. Biskupi radia na to všetko reagovať s láskavosťou a pokojom.

Premýšľal som, na čo biskupi presne myslia. Škoda, že neuviedli niečo konkrétne. Píšu, že nemáme prispievať k rozbrojom, nedať sa vyprovokovať, hoci vysmievaní, treba reagovať s láskou... Spomenul som si na prípad zo septembra tohto roku, keď jeden kňaz, ktorý odišiel z cirkevnej služby a veľa publikuje vo svetských médiách, obvinil jedného nášho biskupa z najhorších previnení. Hoci ho nemenoval, ten biskup sa na druhý deň sám ozval, obvinenie odmietol a napísal asi v tom duchu, ako je to v dnešnom liste: Urážajú nás, lebo sme za morálku, my však necúvneme, ale budeme reagovať s láskou... V liste chceli biskupi zaiste upozorniť aj na celkovo zlú atmosféru v spoločnosti. Keď sledujeme diskusie o nejakom probléme v médiách, v porovnaní s obdobím spred niekoľkých rokov, vidíme, že diskutujúci sú jeden pre druhého nepriateľmi, ale ani po hodine sa nedozvieme, ako navrhujú riešiť problém, o ktorom diskutujú. Biskupi napísali: Nenavštevujme webové stránky, ktoré podporujú neznášanlivosť a pohŕdajú druhými. Ťažká rada. Takmer všetky noviny a weby, ktoré čítam, sú miestami neznášanlivé a pohrdlivé, aj keď v nich, samozrejme, nájdem aj dobré veci.

Hrôzy, ktoré spomína dnešný text z Lukášovho evanjelia, boli skutočné. V r. 70 bola brutálne potlačená vzbura Židov proti rímskej moci a Jeruzalem bol zničený. Kresťania už dávno predtým nespájali svoje nádeje s obnovou židovstva a chrámu. Ich nádejou sa stal Ježiš ako Kristus, Mesiáš, Syn človeka. S ním chceli spolupracovať na novom svete. Pád svätého mesta kresťania vnímali ako Boží trest za odmietnutie Ježiša. Predáci židovstva, ktorí Ježiša odmietli, neboli zaťažení nejakou zhýralosťou. Naopak, cítili sa byť spravodliví. V čom bol potom problém? Ako im vytkol Ježiš, ich hlavný hriech bol v tom, že odmietli počúvať živý hlas Boží uprostred danej doby. Preto nedokázali ľuďom pomôcť, aby sa v ťažkých časoch zorientovali. Dokázali okolo seba zomknúť len fanatikov, ktorí napokon doviedli do záhuby seba i Jeruzalem. Kresťania (na počiatku boli mnohí židovského pôvodu) zo svojej vlasti odišli a pohanom hlásali evanjelium. Ako píšu biskupi – s láskou a pokojom, ale ešte viac so schopnosťou napriamiť sa, zdvihnúť hlavu a skôr ako iní spoznať, skade príde spása. Nie ďalšie nešťastie.

V dnešnej spoločnosti je iste dosť ľudí, ktorí si chcú len užiť, žiť nemorálne. Nemáme dôvod k tomu mlčať. Ale dôležitejšie je prijať Ježišovu skúsenosť: Svet ide za tými, ktorí poskytujú nádej, radosť, slobodu, uzdravenie. Nielen lepšiu disciplínu, ale lepšiu orientáciu. Pomôžme si k nej v novom advente v našich rodinách, farnostiach a spoločenstvách!