Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

David Steindl-Rast, Vďačnosť / Srdce modlitby

Prezentácia knihy, 8. 6. 2018.
Autor: Karol Moravčík
Dnes máme v rukách knihu autora, ktorý na Slovensku nie je veľmi známy. Kniha vyšla pod názvom: David Steindl-Rast, Vďačnosť / Srdce modlitby / ako sa priblížiť životu v plnosti. Knihu z anglického originálu do slovenčiny preložila Elena Bakošová. Autor ju zaujal ešte pred siedmimi rokmi. Odvtedy mala túžbu, aby kniha vyšla v slovenčine. Knihu v roku 2018 vydalo vydavateľstvo Petrus, Bratislava. Predslov napísal Karol Moravčík, prvé vydanie edične pripravil Peter Chalupa.

Osobne som v minulosti na meno David Steindl-Rast (brat David) narazil v niektorých knihách a časopisoch, ale bližšie som mu nevenoval pozornosť. O to viac patrí vďaka prekladateľke, že jej prostredníctvom sa k nám dostávajú jeho myšlienky. Kniha, ktorú predkladáme, patrí do oblasti spirituálnej literatúry. Pod tým si možno všeličo predstaviť – od spisov stredovekých mystikov až po súčasnú ezoteriku. Ak zostaneme pri súčasnej serióznej, zvlášť kresťanskej spirituálnej literatúre, z jej autorov je na Slovensku asi najznámejší Anselm Grün. Jeho s Davidom Steindl-Rastom spája to, že obaja sú benediktínski mnísi. Navyše obaja, keď píšu o duchovnom živote, vedia osloviť aj čitateľa, ktorý nie je veriacim človekom ani katolíkom ani kresťanom. Napokon, duchovný život nie je to isté, čo príslušnosť k cirkvi alebo pravidelná návšteva kostola, aj keď by malo platiť, že cirkev a jej činnosť sú vhodnými prostriedkami duchovného života.

Anselm Grün žije v Nemecku, literárnej tvorbe sa cielene venuje a do nášho prostredia ho dávnejšie uviedlo najmä české Karmelitánske nakladateľstvo. Brat David pochádza z Rakúska, narodil sa vo Viedni v roku 1926. Od začiatku 50. rokov minulého storočia však žil v USA. Do Rakúska sa vrátil len nedávno, od roku 2016 žije v kláštore Gut Aich v blízkosti mesta St. Gilgen.

V predslove ku knihe Vďačnosť som okrem iného napísal, že spirituálne nie je len to, čo priamo spomína Boha, nielen to, čo priamo súvisí s cirkvou a inštitucionalizovaným náboženstvom, ale všetko, čo nám umožňuje nadýchnuť sa tak, že získavame skúsenosť zmysluplného a bohatého života, skúsenosť radosti a pokoja. Toto môže byť niečo priamo náboženské, sakrálne, ale častejšie to má byť niečo z nášho všedného života. To priamo náboženské by nemalo byť zúžením, ale skôr ukazovateľom k spiritualite uprostred všednosti alebo pomocníkom pri overení pravej spirituality. V predslove som napísal: „Záleží na tom, či má pre nás nejaká vec, osoba alebo zážitok ohraničujúci alebo odkazujúci charakter. Aj najväčšia láska (k človeku, ale aj k zážitku či veci) môže byť pascou, ak nemá krídla, na ktorých letíme ďalej od objektu svojej lásky, ak si nás len ohraničí a neodkáže nás ďalej od jedného či druhého objektu k samotnému prameňu každej lásky. Pri hľadaní najlepšej cesty k samotnému prameňu má neoceniteľnú hodnotu osobnosť skúseného spirituálneho skauta.“

Ako objavil potrebu spirituality brat David, ako sa on sám stal pre iných sprievodcom na ceste duchovného života? Spomína, že od raného detstva žil v skúsenosti istoty a objatia, a to aj napriek rozchodu jeho rodičov, ktorý zatienil, ale nerozbil jeho skúsenosť života ako tajomného objatia: „Objavil som svoje srdce ako tichý vnútorný priestor, kde som doma pri Ježišovi. Stalo sa mi jasným, že do tohto stredu môžem vojsť kedykoľvek sa mi zachce.“ Od počiatku vnímal dôležitosť schopnosti diviť sa či obdivovať krásne a zároveň to reflektovať.

V rokoch dospievania mal David šťastie na učiteľov na gymnáziu, kde sa kládol dôraz na ľudskú dôstojnosť a podporovala sa reforma cirkvi. Po skončení vojny študoval na Umeleckej akadémii, potom antropológiu a psychológiu na Viedenskej univerzite. V roku 1952 vycestoval do Ameriky bez toho, aby plánoval, že tam zostane. Pred jedným priateľom sa zmienil, že ak by žil v stredoveku, stal by sa benediktínskym mníchom, ale kláštory v Európe sa mu zdajú príliš zaťažené tradíciou. On by chcel byť v kláštore, kde by sa žilo podľa pôvodných pravidiel. Vtedy mu priateľ odporučil navštíviť nový kláštor na hore Mount Saviour pri meste Elmira v štáte New York. Od augusta roku 1952 stal sa jeho členom.

Brat David za podstatu mníšskeho života označuje dozrievanie v básnictve, ľudskosti a tajomstve (Božieho) Slova. Koncom 60. rokov 20. storočia sa David zoznámil s budhistickým mníchom z Japonska, ktorý ho pozval do centra zen-buddhizmu v New Yorku. V spolupráci s týmto mníchom vzniklo Centrum pre spirituálne štúdium. Približne v tom istom období sa zrodilo obnovné hnutie v katolíckej cirkvi v USA, ktoré iniciovali najmä rehoľné sestry. Po celých USA začali vznikať „Domy modlitby“ a začali sa čítať klasickí autori západnej spirituality. Na podujatiach sa zúčastňovali aj bežní veriaci a hľadajúci ľudia. Brat David spolu s ďalšími duchovnými osobnosťami reagoval na smäd po spiritualite a aj v spolupráci s príslušníkmi iných náboženstiev začal o spiritualite prednášať. Brat David hovorí: Veľké Tajomstvo je spoločné všetkým náboženstvám. Prežívame ho na trojaký spôsob: ako mlčanie, ako slovo a ako porozumenie. To, čo spája všetky náboženstvá, je vďačnosť. Tá sa nachádza v tesnej blízkosti lásky a láska je áno k spolupatričnosti, pričom vďačnosť je schopnosť povedať vždy znova áno životu.

Početné kontakty, ktoré brat David nadviazal počas rokov vyučovania spirituality a zároveň dialógu medzi náboženstvami, ho vo veku 60 rokov priviedli k tomu, že čoraz viac času trávil na cestách. Istý čas prežil ako pustovník na púšti i na morských ostrovoch. Prednáškové cesty po celom svete začali pre brata Davida až v 7. desaťročí jeho života. Navštívil Austráliu, Polynéziu, Nový Zéland, Taiwan, Indiu a Afriku.

Čím bol brat David starší, tým viac si uvedomoval potrebu zmeny sveta. Zapájal sa do protivojnových aktivít a podporoval hľadanie alternatívneho modelu spoločenského poriadku. Po roku 2000 David plánoval dožiť v starobinci blízko domovského kláštora. Vtedy mu jeden priateľ ponúkol možnosť zriadiť internetovú stránku, ktorej náplňou by bola téma vďačnosti. Stránka www.gratefulness.org sa rýchlo rozvinula; v súčasnosti má denne desaťtisíce návštevníkov z celého sveta. Brat David to komentuje: „Moja spolupráca na webe stáva sa mi novou formou ako žiť kontemplatívne a tento život zdieľať s netušene veľkým počtom ľudí. Na moje prekvapenie ešte môj život pokračuje.“

Nad situáciou vo svete sme často oprávnene skeptickí a často sme sklamaní aj z takých profesionálnych inštitúcií duchovného života, ako sú cirkvi. Keď budeme čítať myšlienky brata Davida a všimneme si, ako sa rozvíjal jeho život, môžeme si uvedomiť, že všetci (nielen mladší) máme ešte veľa pred sebou. Pritom práve tým najduchovnejším ľuďom nikdy nejde len o seba a vlastné prežitie.

Vyslovujem veľkú vďaku objaviteľke brata Davida pre nás, Elenke Bakošovej, a tiež všetkým podporovateľom vydania knihy. Zvlášť ďakujem všetkým známym i neznámym, ktorí prispeli na vydanie knihy počas online zbierky. Ďakujem za vydanie vydavateľovi krásnych a hodnotných kníh na Slovensku Petrovi Chalupovi. Všetkým prajem, aby sme sa radi zaúčali do vďačnosti, o ktorej píše brat David, do vďačnosti, v ktorej sa prelína modlitba s radosťou.