Americké exilné noviny „Jednota“ vtedy napísali, že „do Vatikánskeho rozhlasu pátra Timoteja Masára SJ poslali komunisti“. Pozerám sa na fotokópiu z tých novín, vidím, že vedľa tejto urážlivej propagandistickej kačice je veľká reklama pohrebného ústavu slovenských občanov v USA. Keď si uvedomím, že denne som pre tie isté noviny „Jednota“ zbieral z našich vysielaní celý týždeň zaujímavé správy, o ktorých som bol presvedčený, žeby mohli zaujímať aj našich krajanov v zámorí a v sobotu leteckou poštou im ich posielal – redaktori za celé tie roky si vyberali len tie „protikomunistické“, moje meno ako autora sa tam nikdy za tie roky neobjavilo – potom si viete predstaviť, ako som sa cítil, keď som v tom istom čase čítal v „Rudom práve“, že jezuita, páter Timotej Masár SJ, pracovník propagandistickej protikomunistickej vatikánskej mašinérie, je klérofašista. Pritom, a to je naozaj pravda, v ten Medzinárodný deň žien, keď to o mne v USA napísali, som doslova citoval slová Jána Pavla II., ktoré ako pozdrav ženám celého sveta povedal na stredajšej generálnej audiencii, o ktorej som Vám vždy podrobne referoval.
Dodnes ženské organizácie po celom svete slávia tento historický deň, ktorý má so socialistami a komunistami spoločné to, že to boli ženy zo sociálne slabých vrstiev, ktoré sa ako prvé zasadili za najzákladnejšie ľudské práva, v prvom rade za volebné právo žien, aby sa mohli aktívne podieľať na verejnom živote. V dvadsiatich piatich krajinách sveta je MDŽ štátny sviatok. V Číne popoludní ženy majú pracovné voľno. OSN ho vyhlásila za deň základných práv žien a pokoja vo svete. Podľa najrozmanitejších mýtov – podľa toho, kto o MDŽ hovorí, kto si ho chce prisvojiť – začiatky siahajú do USA, kde 8. marca 1857 v New Yorku bol štrajk textilných robotníčok. Ženské národné hnutia v USA sa zakladali už začiatkom XX. stor., prvý „Deň žien“ bol vo februári 1909, a bol taký úspešný, že o rok neskôr, v roku 1910 už manifestovali za ženské volebné právo. Prvý „Deň žien“ v Európe bol v Dánsku, Nemecku, Rakúsko - Uhorsku a vo Švajčiarsku 19. marca 1911. Nebol to náhodný dátum, lebo 18. marca sa slávila spomienka na obete revolúcie z roku 1848.
Prvým cieľom MDŽ bolo od počiatku dosiahnuť volebné právo žien. Rozhodujúci bol určite revolučný rok 1917 v Rusku. V roku 1921 na Medzinárodnej konferencii komunistických žien v Moskve bol MDŽ na návrh bulharskej delegácie stanovený na 8. marca. Vo Švajčiarsku, kde jezuiti boli ústavou zakázaní do roku 1973, ženy volebné právo získali až po referende 2. februára 1971. Rozhodnutie ľudu bolo uvedené do života 16. marca 1971. Dovtedy mali volebné právo iba muži, ktorí si vykonali základnú vojenskú službu; ostatní muži a všetky ženy, samozrejme, volebné právo nemali. V kantónoch Appenzell - Innerrhoden, Appenzell - Ausserrhoden, Uri, St. Gallen, Thurgau, Glarus, Schwyz, Obwalden, v ktorých väčšina hlasov bola proti volebnému právu žien, právo voliť ženám zavádzali, na nátlak žien, postupne. Posledný kantón Appenzell - Innerrhoden dal ženám volebné právo až v roku 1990. Ja ako kňaz katolíckej cirkvi a všetci cudzinci, muži aj ženy, nemáme právo voliť ani vo farnosti, kde sa rozhoduje o cirkevných veciach. O tom azda inokedy.
Ženy, hlavy hore! Ešte tak zle nebolo, aby nemohlo byť horšie. Preto, napriek únave, pokušeniam a nedorozumeniam, a aj napriek starobe, plní dôvery, že aj na púšti nás vedie Duch Pánov, vzájomne sa povzbudzujúc a posilňujúc, ideme na našej ceste ďalej.
V modlitbe a pri svätých omšiach s Vami, Váš Timo.