Keď sme pred časom na Teologickom fóre sformulovali „Výzvu za obnovu cirkvi“, nemohli sme tušiť, aký ohlas vyvolá. Prvým cieľom bolo osloviť nás v TF, predložiť si akýsi pracovný materiál, ktorý sa mal postupne, možno i namáhavo domýšľať a testovať: Čo vlastne znamenajú tieto naše záväzky, ako sa to dá uplatniť a žiť? A s kým? Text „Výzvy“ v tomto zmysle znamenal úvodný diskusný príspevok pre nás. Nič uzavreté, žiadne amen a bodka.
Po druhé bol text „Výzvy“ zaiste myslený aj ako oslovenie ľudí (zvlášť katolíckych kresťanov) na Slovensku: Kto má o takéto pohľady záujem, čo si o tom myslí, kto by čo poradil, kriticky zhodnotil, niečím prispel...
Po tretie bol text „Výzvy“ myslený ako podpora reformných katolíkov v zahraničí, našich priateľov, našich sestier a bratov vo viere, ktorí po desaťročia od II. vatikánskeho koncilu testujú výzvy koncilu v myslení a praxi a poctivo zápasia za cirkev, ktorá obstojí zoči-voči dobe – tej modernej a postmodernej, sekulárnej a sekularizovanej.
Na základe doterajších skúseností nečakal som nejaké silné reakcie zo strany slovenských teológov alebo cirkevných predstavených. TF pôsobí na verejnosti pomaly 20 rokov (úradne ako občianske združenie vzniklo r. 1995), vedome podľa príkladu Českej kresťanskej akadémie vzniklo ako organizácia necirkevná (občianske združenie), predsa malo v istom čase aj podporu niektorých biskupov na Slovensku a získalo aj určitú podporu zo zahraničia (pomohli nám niektoré diecézy z Rakúska a Nemecka). Častejšie sa však o nás mlčalo. Pravdaže, v zákulisí šírili sa aj klebety a urážky. Najčastejšia bolo počuť nadávku: liberáli (lebo v určitých katolíckych kruhoch je slovo liberál nadávkou).
Mám už dosť rokov, v cirkevnej práci som si svoje prežil, nikdy mi nikto nevytýkal moje teologické názory alebo pastoračné riešenia, predsa je zrejmé, že ľudia s mojimi názormi a postupmi nie sú dnešnými vyššími predstaviteľmi cirkvi pokladaní za súcich na prezentovanie či reprezentovanie v dnešnej cirkvi. Aspoň nie na Slovensku. Na druhej strane sa domnievam (a mám to potvrdené priam empiricky), že ja a moje spolupracovníčky a moji spolupracovníci vo farnosti a na TF reprezentujeme motivujúci katolicizmus. Teda prístup a chápanie, ktoré ľudí pozitívne motivujú k viere a účasti na živote cirkvi.
Viem, že mnohí sú zvedaví, ako reagujú na TF po zverejnení „Výzvy“ naši cirkevní predstavení dnes. Na rozdiel od dvoch kňazov a teológov z východného Slovenska (s jedným som sa videl naposledy pred 30-40 rokmi, s druhým nikdy) na nás nezaútočili. Sú len dosť znepokojení. Text „Výzvy“ čítajú určitou optikou, ktorá je plná obáv. Viem to pochopiť, aj keď nemôžem súhlasiť. Strach nie je dobrým radcom, ani keď ide o strach o cirkev a čistotu viery. Pán arcibiskup Stanislav Zvolenský z vlastnej iniciatívy, mojej iniciatívy i na podnet rímskej Kongregácie pre klérus so mnou za ostatné týždne trikrát dlhšie hovoril a vymenili sme si aj úradné listy. Na adresu „Výzvy“ vyslovil niektoré vážne výhrady. Viem to úplne pochopiť, niektoré naše formulácie znejú problematicky, spájajú sa s nimi určité predstavy a obavy – čo na TF chcú, kam až chcú ísť..? Ja sa snažím vysvetliť, že problematicky znejú aj niektoré vyjadrenia v Biblii, takisto niektoré udalosti v dejinách cirkvi, a my sa v tom všetkom musíme vedieť zorientovať a nájsť tú zlatú niť, čo vedie k Bohu a jeho prejaveniu sa vo svete.
Podobne je to aj s „Výzvou“. Nenárokujem si, že „Výzva TF“ je dokonalý text. Opakujem, je to pracovný materiál normálnych katolíckych kresťanov, ktorí spolupracujú s inými katolíckymi kresťanmi v Európe na tom, aby naša cirkev žila podľa evanjelia a potrieb ľudí dneška. Nič viac, nič menej. Beriem vážne výhrady pána arcibiskupa, kedykoľvek som pripravený na ne odpovedať a text „Výzvy“ vysvetliť. V mene TF som úprimne vďačný, že ma počúva. Dúfam, že dialóg bude pokračovať.
Osobitne ďakujem všetkým priateľom, ktorí sa o „Výzvu“ zaujímajú a vyjadrujú podporu nášmu snaženiu. Pokiaľ nik z nás pyšne nepovýši svoju mienku za jediné kritérium pravdy, pokiaľ skromne a úprimne ponúka svoju skúsenosť a svedectvo, zostávame v obohacujúcej komunikácii, ktorá vytvára Kristovu cirkev. Z výhrad cirkevných predstavených netreba mať strach. Úlohou biskupov je posudzovať a rozsudzovať duchov a charizmy a chrániť pravosť viery. Zväčša sú však veľmi trpezliví a opatrní. Lurdy vyhodnocovali desaťročia, o Medžugorí nerozhodli podnes. Na teológov sú prísnejší, ale tiež len trochu. Občas sa aj ospravedlnia. Žiaľ, občas niekoho, kto motivuje k viere, odsunú nabok namiesto toho, aby ho včas dali za vzor. Žiaľ. Ale je to stále normálne. Ako hovorieval Karl Rahner: Naša hriešna svätá cirkev. Moja a naša.