Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Cirkevnoprávne poznámky k výkladu prof. Dr. Jána Dudu na tému Iniciatívy farárov

07.5.2012 12:05:10
Reakcia profesorky cirkevného práva Prof. Dr. Sabine Demel

Fakulta katolíckej teológie
Katedry cirkevného práva
Prof. Dr. Sabine Demel

sabine.demel@theologie.uni-regensburg.de

www.kirchenrecht.uni-regensburg.de

Cirkevnoprávne poznámky k výkladu prof. Dr. Jána Dudu na tému Iniciatívy farárov.

(Reakcia na kritiku Vyhlásenia TF od prof. Dr. Jána Dudu publikovanú na portále postoy.sk)

1. „Výzva k neposlušnosti” nenapĺňa skutkovú podstatu deliktu herézy, ale – ak vôbec – tak skutkovú podstatu deliktu podľa Kán 1373 CIC. Aby však bola skutková podstata deliktu podľa Kán 1373 CIC aj naplnená a skutočná, musí byť splnených niekoľko podmienok. Ako prvá je, že neposlušnosť, ku ktorej výzva nabáda, musí naozaj nastať, len samotná výzva ešte nestačí, ale treba ju považovať len za nenaplnený delikt, na ktorý sa neviaže trest (Kán 1328 CIC). Po druhé musí byť daný úmysel deliktu (Kán 1321 CIC), čo znamená, že ten, kto vyzýva k neposlušnosti, musí chcieť úspech svojej výzvy, teda skutočne musí chcieť neposlušnosť iných členov cirkvi. A po tretie treba brať do úvahy, že páchateľ ostane nepotrestaný, aj keby mal úmysel vo vyššie uvedenom zmysle, pokiaľ bez vlastnej viny nevie, že tento čin je zakázaný (Kán 1323, č. 2 CIC).

2. Nie každá kritická iniciatíva alebo reformná požiadavka vo vnútrocirkevnej diskusii za pripustenie či nepripustenie žien ku kňazskému sväteniu je (trestno)cirkevnoprávne relevantná.

3. (Trestno)cirkevnoprávne relevantná je len iniciatíva a/alebo požiadavka, v ktorej je evidentné tvrdošijné odmietnutie učenia, ako ho formuluje “Ordinatio sacerdotalis” v spojení s “Inter insigniores”.

4. Tvrdošijné odmietnutie možno však uznať za naplnené len vtedy, keď sa nejedná len o podozrenie, ale je ho možné aj právne dokázať. To znamená:

a. podľa Kán 1321 CIC musí byť úmysel odmietnutia dokázaný a

b. musí byť preukázaná tvrdošijnosť. Podľa Kán 1371 CIC je však k tomu potrebné prinajmenšom jedno predchádzajúce upozornenie príslušnou cirkevnou autoritou, že má odmietnutie učenia odvolať a následné nerešpektovanie varovania.

5. Dôsledne preukázané tvrdošijné odmietnutie spomínaného učenia však nenapĺňa skutkovú podstatu deliktu herézy, a preto ani na seba neuvaľuje trest exkomunikácie (Kán 751 v spojení s Kán 1364 CIC) ako tvrdí autor. Tvrdošijné odmietanie, ak je právne bez pochýb dokázané, napĺňa skutkovú podstavu deliktu Kán 1371 CIC v spojení s Kán 750 §2 CIC, ktorý nie je zaťažený trestom na základe samotného skutku, ale spravodlivým trestom na základe vyneseného rozsudku.

6. K otázke svedomia je treba poukázať na Kán 212 §1 CIC, v ktorom sa nevyžaduje len kresťanská poslušnosť, ale kresťanská poslušnosť, ktorá sa uskutočňuje vo “vedomí vlastnej zodpovednosti”. Takáto poslušnosť predpokladá zrelosť, rozumnosť a schopnosť úsudku a dôkaz z opaku implikuje aj nutnosť zodpovednej neposlušnosti. V tomto zmysle veľmi trefne napísal aj Gerhard Ludwig Müller, terajší biskup v Regensburgu: “Nejde o protiklad medzi slobodou a poslušnosťou, ale presne povedané oproti sebe tu stoja sloboda, ktorá je poslušná vlastnému úsudku a nároku svedomia a sloboda, ktorá sa podriaďuje len formalizmu autorít cirkevného, štátneho, vedeckého a charizmatického pôvodu.” Müller , G. L., Was ist kirchlicher Gehorsam? Zur Ausübung von Autorität in der Kirche. Čo je cirkevná poslušnosť? K výkonu autority v cirkvi. in Cath 44 (1990), 26-48, 28)

7. K vecnému posúdeniu spomínaných tém odporúčam článok “Gehorsam und Ungehorsam christlicher, Poslušnosť a neposlušnosť, kresťanskejšie” ako aj “Weihesakrament, Aussschluss von Frauen, Kňazské svätenie, vylúčenie žien” in Demel, S., Handbuch des Kirchenrechts. Grunbegriffe für Studium und Praxis. Príručka cirkevného práva. Základne pojmy pre štúdium a prax, Freiburg i. Br. 2010

8. K diskusii o kňazskom svätení žien si dovoľujem poukázať na svoju aktuálnu publikáciu, ktorú prikladám[1].

Regensburg, 3.mája 2012
Prof. Dr. Sabine Demel

Preklad: Peter Žaloudek

Nemecký originál textu Sabine Demel je možné nájsť tu

 

Stručný životopis  Sabine Demel 

S. Demel, nar. 1962, študovala teológiu a klasickú filológiu na Katolíckej univerzite v Eichstätte, kde obhájila doktorát na tému Cirkevný sobáš – nutná podmienka manželstva katolíckych kresťanov? a habilitovala na tému Potrat medzi beztrestnosťou a exkomunikáciou. Zaťažkávacia skúška pre svetské a cirkevné právo.

S. Demel je od roku 1997 je profesorkou cirkevného práva na Fakulte katolíckej teológie v Regensburgu. V rokoch 2001 – 2003 bola dekanka Fakulty katolíckej teológie v Regensburgu a od roku 2007 je členkou senátu univerzity.

Ťažiskové témy jej výskumnej práce sa dajú vyčítať z názvov jej kníh:

·         Frauen und kirchliches Amt. Vom Ende eines Tabus in der katholischen Kirche. Ženy a cirkevný úrad. O konci jedného tabu v katolíckej cirkvi. (Freiburg 2004);

·         Krönung oder Entwertung des Konzils? Das Verfassungsrecht der katholischen Kirche im Spiegel der Ekklesiologie des Zweiten Vatikanischen Konzils. Korunovácia alebo znehodnotenie koncilu. Ústavné právo katolíckej cirkvi v zrkadle ekleziológie II. Vatikánskeho koncilu. (Trier 2007);

·         Zur Verantwortung berufen. Nagelproben des Laienapostolats. Povolaní k zodpovednosti. Tvrdá skúška pre laický apoštolát. (Freiburg 2009);

·         Spiritualität des Kirchenrechts. Spiritualita cirkevného práva. Münsterschwarzach 2009.

Jej cieľom vo výučbe a výskume je brániť legitímny priestor slobody, objavovať a rozvíjať nové možnosti v zmysle zásady Tomáša Akvinského: právo bez milosrdenstva je ukrutnosť, milosrdenstvo bez práva je svojvôľa. Je známa tým, že sa nevyhýba ani riskantným témam, ktoré sa týkajú cirkevných štruktúr, lebo vie, že aj štruktúry „kážu“. Štruktúry sú síce voči obsahu druhotné, ale ak sa nehodia k obsahu, prípadne ak obsahu odporujú, tak sfalšujú obsah a dokonca hrozí, že ho umŕtvia.

S. Demel je členkou Ústrednej rady nemeckých katolíkov, zakladajúcou členkou združenia „Donum vitae“ a od roku 2012 členkou nadačnej rady Nádacie Herberta Haaga za slobodu v cirkvi.

06.05.2012 /Peter Križan, Erwin Koller



[1] Demel, S.: Frauendiakonat als Endstation – Weiterdenken verboten? Diakonát žien ako konečná stanica – myslieť ďalej zakázané? Theology und Glaube (ThGl) 102 (2012) 275-286.

Zatiaľ v nemčine, na preklade sa pracuje.

Súbory na stiahnutie

Nemecký originál textu S. Demel
Demel, S.: Frauendiakonat als Endstation