Kto prichádza do kostola na Zelený štvrtok? Vieme, kto prichádza v nedeľu, tiež približne vieme, kto príde raz za rok na veľké sviatky... V nedeľu v Bratislave prichádza pravidelne na bohoslužby asi 7-10% obyvateľov. Na Zelený štvrtok možno príde polovica z tých nedeľných účastníkov.
Predpokladám, že sme dnes prišli, lebo tento deň, hoci nie je nedeľa, pokladáme za veľký sviatok. Katolícka cirkev dnes začína sláviť veľkonočné sviatky spomienkou na Ježišovu „Poslednú večeru“. Táto večera sa pokladá za udalosť, z ktorej vznikla sv. omša; s tým sa spája poverenie pre apoštolov, aby sprítomňovali (aktualizovali) Ježišovo konanie pre ostatných ľudí, a tiež výzva na všetkých Ježišových učeníkov, aby všetko, čo robia, robili s nezištnou láskou. Ak toto vieme, ak sme toto prišli sláviť, vieme si dať aj odpoveď na otázku, kto sme my, čo sme dnes prišli do kostola. Odpoveď môže znieť: Sme jadro kresťanskej cirkvi.
Ako to myslím? Jadro nie je hlava, jadro je živý začiatok, zrnko či klíček väčšieho organizmu. Nič na namýšľanie či pýchu, ale veľa pre život. V každej spoločnosti sú rôzne skupiny ľudí, s rôznymi schopnosťami i problémami. Raz to ide v tej spoločnosti lepšie, inokedy horšie. Ak však jestvuje zdravé jadro, tá spoločnosť prežije aj horšie veci. Čo môže byť jadro alebo podstata kresťanskej cirkvi? Ak niekto myslí na nejakú poučku alebo úrad, mýli sa. Jadrom kresťanstva je Ježiš Kristus. Živý Ježiš Kristus, o ktorom veríme, že je Boží. Veríme, že z Boha vychádza Duch Boží, Božia tvorivá Láska, veríme, že Ježiš sa k tejto Láske prihlásil osobitným spôsobom a žil ňou až do konca. Preto ho Boh neponechal v smrti, ale ho vzkriesil z mŕtvych a učinil z neho prostredníka medzi sebou a ľuďmi. Preto byť v jadre kresťanstva znamená vyznávať Ježiša, nasledovať ho, snažiť sa mu podobať, byť ako on.
Dnešné čítanie z evanjelia toto „byť ako on“ predstavuje cez rozprávanie o tom, ako Ježiš umyl učeníkom zašpinené nohy. Podľa tohto rozprávania „byť ako on“ znamená počúvnuť jeho výzvu: „Aj vy máte jeden druhému nohy umývať“ (Jn 13,14). Apoštol Pavol dnes v Prvom liste Korinťanom zasa pripomína, že nasledovaniu Ježiša sa učíme pri spoločnom jedle na Ježišovu pamiatku. Pri takom jedle jeme chlieb ako Ježišovo telo obetované za ľudí a pijeme víno na znak novej Zmluvy s Bohom, prežívania nového vzťahu s Bohom v Ježišovej krvi, teda v jeho ochote milovať (Boha a svet) aj za cenu vyliatia krvi. Máme tu teda dva návrhy toho „byť ako on“. V službe a jedle. Jedlo podporuje službu. Jeme s Ježišom, aby sme si boli blízki, jeme s bratmi a sestrami vo viere, aby sme si boli blízki navzájom. Jedením na Ježišovu pamiatku sa zasväcujeme do jeho lásky. Kto sa takto zasväcuje, robí to preto, aby túto lásku žil, aby ňou žil.
V jednom teologickom dokumente o obnove cirkvi som nedávno s priateľmi napísal, že „budeme poukazovať na rozdiel medzi slávením eucharistie len podľa noriem cirkvi a slávením eucharistie aj podľa Ježišovho príkladu“. Niektorí naši ľudia z cirkvi sa zľakli, že Ježiša staviame proti cirkvi. Nie, my len cirkev (seba) podriaďujeme Ježišovej výzve: „Dal som vám príklad...“ Ježiš jasne povedal, že ak si vzájomne nebudeme umývať špinavé nohy, nemôžeme naozaj jesť na jeho pamiatku. Môžeme sláviť sv. omšu podľa noriem cirkvi, môžeme všetko správne prečítať z omšovej knihy, môžeme zažínať tie správne sviečky a kňazovi obliecť rúcho správnej farby, ale bude to len veľmi formálne slávenie na Ježišovu pamiatku, ak to nebude aj podľa Ježišovho príkladu. Umývanie špinavých nôh je pritom len jedna z možností (inak, pre nás už asi neaktuálna). Nechodíme naboso v sandáloch po prašných cestách a keď prídeme na návštevu nečakáme, že okrem umožnenia umyť si ruky nám hostiteľ podá aj vaničku na umytie nôh. Ježišovo umytie nôh učeníkom však zostalo symbolom pre každú potrebnú (hoci pre niekoho ponižujúcu) službu. Ak nevieme, čo také služby dnes môžu byť, prečítajme si napr. v modlitebnej knižke o skutkoch telesného a duchovného milosrdenstva. (V mojom vydaní JKS je to uvedené na 9. strane, ešte pred základnými modlitbami.)
Ak tomuto veríme, ak toto pokladáme za správne, sme jadro cirkvi, lebo sme blízko Ježišovi v jeho spôsobe života. Nie sme jadro, lebo sme lepší ako druhí, nie sme jadro, lebo prídeme do kostola aj dnes. Sme jadro, ak veríme, že Ježiša možno nasledovať len vtedy, ak počúvame jeho výzvu: „Keď som vám umyl nohy, aj vy si máte navzájom nohy umývať“ (Jn 13,14). Keď sa nám to bude dariť, spojíme modlitbu so životom, spojíme svet viery a svet bez viery, spojíme ich službou, ktorú každý potrebuje, a vysvetlíme modlitbou, ktorá nás posväcuje.