Peniaze často zbierame na niečo, čo súvisí s nespravodlivosťou. Je to zvláštne – našimi peniaze chceme pomôcť k spravodlivosti tam, kde za peniaze iných ľudí sa podporuje nespravodlivosť. Nedivme sa tomu, veď to dobre poznáme aj z domácich pomerov. To, čo nás najviac hnevá, nie je to, že za kadečo musíme platiť, ani to, že musíme platiť všelijaké dane a dokonca aj príspevky na politické strany. Najviac nás hnevá, že za naše peniaze a našu prácu sa iní nečestne obohacujú. Keď je toho veľa, cítime sa priam bezmocní. Kto nám v takej situácii môže pomôcť? Iní ľudia, iní dobrí ľudia? Dúfame v to a azda niekedy aj sami sme takými ľuďmi. Môže nám pomôcť Boh? Vieme, že sa to hovorí, a boli by sme veľmi radi, ak by sme tú Božiu pomoc naozaj skúsili.
Dnes sme okrem zaujímavého čítania zo Starého zákona o Abrahámovi a ďalšom zvláštnom čítaní o premenení Pána Ježiša pred apoštolmi čítali aj slová apoštola Pavla z jeho Listu Rimanom. Pavol sa pýta: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám“? Potom sa opäť pýta, že „ak Boh vlastného Syna neušetril, ale nechal ho obetovať sa za nás, akože by nám tým nedaroval aj všetko ostatné“? A ešte raz sa v liste pýta: „Kto nás bude súdiť? Azda Ježiš, ktorý nám robí advokáta po pravici Božej?“ Sú to zvláštne otázky, je to zvláštna reč, ale len dovtedy, kým nepochopíme. A pochopiť máme, že sme uprostred konfliktu, že dobrá vec sa nepresadí tak, ako jar príde po zime. V ľudských veciach jedno len tak nevymení druhé, ale dobrá vec sa musí presadiť v zápase proti zlej veci, spravodlivosť proti nespravodlivosti. V Biblii sa píše: „Dobrí anjeli proti zlým anjelom.“ Apoštol hovorí o Kristovi – jeho láske, ktorá sa presadí proti všetkým trápeniam, všetkým nebezpečenstvám, všetkým zlým ľuďom a zlým anjelom. Aby sme to porozumeli, možno to musíme prirovnať k tomu, čo sa dnes najviac odsudzuje – ku korupcii. Korupcia je kupovanie si nejakej výhody za peniaze alebo inú službu. V predstavách pohanov boli bohovia niekým, kto mal obrovskú moc (ako dnes silný finančník alebo vplyvný politik), a keď sa chcelo predísť tomu, aby škodili, bolo ich treba nejako uchlácholiť, podplatiť. Robilo sa to obetami zvierat a niekedy aj ľudí. Preto sa Abrahám síce divil, ale vedel si predstaviť, že Boh od neho žiada obetovať syna. Obeť vykrváca, je zabitá, bohovia sú uzmierení. Ale ľudia si istí nemohli byť nikdy...
My dnes tú obetu Abraháma vďaka Kristovi už čítame inak. On nám hovorí, že Boh takúto obeť nepotrebuje a nechce. Boh nechce byť korumpovaný, ale predsa chce obeť – obeť pri plnení jeho vôle. Obeť pri zápase za spravodlivosť. Pri našom zápase, nie pri pozeraní sa zboku na ten zápas. Kristus sa prihlásil k tomu, že je Boží Syn tým, že zrušil náhradné obete a ponúkol seba, obeť svojho života ako lásku. Preto pri sv. omši hovorievame: Hľa, Baránok Boží, ktorý odstraňuje nespravodlivosť sveta. Jeden môj priateľ, kňaz z Čiech, sa pýta: Kto dnes však vie, kto je ten baránok? Ľudia z mesta si predstavia len baránka, čo na lúke žerie trávičku. Keď sa však v Biblii hovorí: Hľa, baránok, nemyslí sa zvieratko, čo žerie trávičku. Všetci Židia vedeli, že sa myslí zabitý baránok, zvlečený z kože, krv z neho kvapká a zavesený je na háku ako Jánošík... Ak Boh za nás, kto proti nám, pýta sa apoštol, a odpovedá si, že nikto, nik proti nám, lebo vie, že Boh sa stotožnil s tým obetovaným na háku. Stotožnil sa s láskou. Nepotrebuje byť kupovaný, korumpovaný obeťami zvierat a ľudí.
Takto je to. Kráčaš s niekým po ulici v demonštrácii za spravodlivosť, žiješ s niekým ako Erwin Kräutler, komu sa ubližuje v amazonskom pralese, si tu pre niekoho, kto ti môže bezplatne v Malajzii zatelefonovať, ak ho jeho zamestnávateľ vykorisťuje, veríš niekomu, kto sa ťa pôjde zastať aj na súd. Týchto všetkých si nemusíš kupovať, nemusíš prosiť, sú už pri tebe a nepýtajú sa, čo za to. V týchto všetkých ti Boh pomáha. V týchto ľuďoch ťa aj premieňa, mení tvoje srdce. Odníma tvoj strach a vkladá lásku. Slabého robí silným, nespravodlivého spravodlivým, ba milujúcim. Chceme veriť, že sme to aj my – tí slabí, čo sa stali silnými a milujúcimi.