Homília - 16. 10. 2005

Milí priatelia

Po prečítaní dnešného evanjelia sa mi zdá, že za tých 2000 rokov, ktoré uplynuli od čias Krista sa ľudská spoločnosť príliš nezmenila. Ak Krista jeho odporcovia chceli politicky zameranou otázkou podchytiť v reči, tak aj dnes je politika oblasťou, kde sa ľudia jeden druhého podchytávajú v reči. Farizeji a saduceji nastavili Ježišovi slovnú pascu, z ktorej sa podľa ich názoru nedalo uniknúť – buď sa Kristus postaví na stranu cisára, alebo proti nemu. Alebo povie, že treba platiť daň cisárovi, alebo to odmietne –tak či onak ho budú môcť obžalovať, taká bola kalkulácia chytráckych saducejov.

Odpoveď Ježiša bola vtipná a pre niekoho sa môže zdať aj značne vyhýbavá. Môže sa zdať, že Kristus rozdeľoval skutočnosť okolo nás na svet pozemský a svet boží a každej tejto oblasti treba niečo obetovať, aby sa nepovedalo – na spôsob toho známeho „aby aj vlk bol sýty, aj ovca ostala celá“. No Kristus nerozdeľoval svet na dva odlíšené svety, naopak ony boli spojené – v jeho ponímaní večnosť sa jasne začína časnosťou – týmto svetom. O božom kráľovstve hovorieval, že nie je ďaleko od nás, že sa začína už tu, teraz v tomto živote. Večnosť je ovocím toho, čo prežívame na tomto svete teraz. Ak sa Kristus niečomu chcel v dnešnom evanjeliu vyhnúť, tak to nebol predložený politický problém, ale zlomyseľnosť saducejov. V druhej časti svojej odpovede ale dáva chytrákom všetkých čias otázku, čo je vlastne božie, čo patrí Bohu a čo patrí cisárom? Čo a ako máme dávať Bohu? Boh je Pánom nad všetkým, a preto ho nestačí odbaviť nejakým vonkajším darom, tak aby sa nepovedalo - tak ako to robili a robia saduceji všetkých čias. Bohu treba dať srdce, úprimnosť. Od otvorenosti nášho srdca voči Bohu sa potom odvíja aj správna otvorenosť srdca voči druhým ľuďom. Kto má vo svojom srdci, teda vo svojom strede Boha, pre toho potom nebude problém snažiť sa aj o správnu morálku, ani snažiť sa aj o správne vzťahy v spoločnosti, aj o správnu ekonomiku. Možno svet dnešných ekonomických systémov je komplikovanejší ako bol v minulosti, ekonomika sa dnes pokladá za samostatnú vedu, no aj tak v živote všetko so všetkým súvisí. Preto ani ekonomika, ani morálka spoločnosti sa nedajú odtrhnúť od duše človeka, jednotlivca.

Dnešné evanjelium je pre nás príležitosť zamyslieť sa nad verejnou oblasťou nášho života. Túto oblasť života podľa Krista nemôžeme hodnotiť zvonka ako diváci, lebo aj my sme jej súčasťou. Každý z nás sa musí pýtať, čo mám ja dať Bohu a čo dať spoločnosti. Politika s náboženstvom majú ešte jedno spoločné. Obe sa lámu na skutkoch. Áno, ani viera nie je len súbor právd, ktoré vyznávame a ktoré nám zaručia nejakú posmrtnú blaženosť. Viera viac ako súhlas alebo nesúhlas s náboženskou pravdou je záležitosť praktických skutkov. Ježišova hlavná požiadavka nebolo budovanie náboženskej pravovernosti, jeho hlavná požiadavka v evanjeliách znela: „Poď a nasleduj ma!“ Skutky by mali byť to, čo má náboženstvo spoločné s politikou. Pretože politika sa tiež definuje ako konanie verejné. Politika je natoľko konaním, že sa jej nevyhneme, ani keď sa budeme snažiť od nej sa dištancovať. Pretože aj vyhýbanie sa politike je v konečnom dôsledku politický čin. Aj nehlasovanie vo voľbách je vlastne určitým hlasovaním.

Asi sa zhodneme na tom, že verejný život u nás by mohol byť zdravší. No na druhej strane svet politiky je aj obrazom nás všetkých. Politika je natoľko chorá, nakoľko sú choré ľudské srdcia, ktoré majú namiesto Boha, lásky, dobra a spravodlivosti vo svojom strede len náhražky týchto hodnôt. Z takýchto pokrivených životov potom vyrastajú pokrivené vzťahy, pokrivená morálka a takisto aj pokrivená verejnosť. Tu je pole pre nás kresťanov, aby sme sa snažili napomáhať ozdraveniu tejto spoločnosti. Na druhej strane je táto situácia výzvou aj pre našu verejnú politickú sféru, aby sa aj politici usilovali nielen o lepšiu ekonomiku, ale aj o zdravší život, o zdravšieho človeka. Inak nedosiahneme ani lepšiu morálku, ani lepšie vzťahy. Myslím si, že ak niečo ohrozuje dušu človeka, tak časom to bude ohrozovať aj zdravie spoločnosti a dokonca nám to raz bude otravovať ešte aj životné prostredie. To sú asi veci, ktorým sa budeme musieť ešte všetci bolestne, cestou vlastných omylov naučiť.

Milí priatelia, nechápme dnešné evanjelium ani my nejako chytrácky – napríklad tak, že budeme rozdelovať spoločnosť od náboženstva, ako to niektorí kresťania majú sklon oddeľovať. Skôr sa snažme o to, aby aj skrze nás kresťanov – každého jedného z nás - bola naša spoločnosť zdravšia, aby v nej platili hodnoty, ktoré budú na osoh nám všetkým. To dosiahneme len vtedy, ak bude zdravá naša duša, naše srdce, ak v nich budú naozaj hodnoty božieho kráľovstva, teda láska, pravda, dobro, spravodlivosť a skutočná krása. Za to prosme aj pri dnešnej sv. omši. Amen.