Homília - 24. 07. 2005

Milí priatelia

Žijeme v dobe, ktorá nám ponúka veľké možnosti konzumu. Je prirodzené že tieto možnosti v nás všetkých vzbudzujú určitý hlad. Všetci sa chceme mať lepšie, chceme lepšie bývať, lepšie sa obliekať, chodiť na dovolenky. Kresťanstvo tieto veci, tieto hodnoty nikdy neodsudzovalo ako také, len ich vníma ako určité riziko.

Pretože malo by byť prirodzené, že rovnako ako po vonkajšom blahobyte budeme túžiť aj po blahobyte ducha. No skúsenosť nám hovorí, že ak nie je u človeka pestovaná túžba po duchovnom bohatstve, niektorí ľudia ho potom už ani nenájdu. Je tu naopak riziko, že tým vonkajším blahobytom človek bude chcieť zasýtiť aj hlad svojho ducha, svojej duše. Tu už platí, že srdce človeka nedokáže zasýtiť naozaj nič menšie ako je Boh a jeho kráľovstvo. Túto skutočnosť by sme si mali uvedomiť, keď počúvame slová dnešného evanjelia o tom, že nebeské kráľovstvo je poklad, ktorý je ukrytý na poli. Ak ho nájdeme, mali by sme vedieť spoznať, že všetko ostatné, čo máme, je menšie ako tento poklad a mali by sme sa usilovať získať ho.

Tento jednoduchý evanjeliový obraz nám vysvetľuje aj všetky riziká nášho vzťahu k božiemu kráľovstvu. Dnes je riziko, že väčšina ľudí už tento poklad vôbec nenájde. Jednoducho možno neboli k nemu povolaní, alebo sa im darí byť natoľko povrchnými, že svoj život utesňujú voči všetkým volaniam ducha, srdca a zmyslu po živote. Pre tých je božie kráľovstvo uzavreté. Môžeme to už len nechať na Sudcu všetkých čias, ako to On posúdi. Ďalší toto kráľovstvo aj vytušia, trochu ho aj objavia, ale neusilujú sa ho lepšie spoznať a nakoniec sa ani nesnažia ho získať. A sú tu ešte aj tí, ktorým sa tento poklad zdá byť príliš drahým, nie sú ochotní preň niečo obetovať. No trvalé hodnoty v živote vždy niečo stoja, niečím musia byť zaplatené, vykúpené. Kresťanstvo, ktoré by bolo lacné, by ani za veľa nestálo. No na druhej strane ani blahobyt nemusí byť zadarmo, keď aj niekto k nemu príde ako slepé kura k zrnu, pravdepodobne si ešte život od neho vyžiada svoju daň. Bolo by nerozumné spoliehať sa, že my budeme tí, ktorí to budú mať zadarmo.

Ak sa pýtame, prečo toto božie kráľovstvo dnes ľudia nehľadajú vo väčšej miere, tak je tu ešte aj tá skutočnosť, že pre mnohých sa zdá byť nečasové, zdá sa im príliš spojené s minulosťou. Je pravdou, že v minulosti väčšina ľudí verila automaticky, no môžeme sa aj pýtať, či to bola vždy skutočná osobná viera. Či človek v tej viere stál pevne zakorenený, celou svojou skúsenosťou dospelého človeka. Či v tom nebolo aj niečo nezrelého, nedospelého. Dnes často v našich kresťanských kruhoch počuť námietku, že za ten zlý vývoj kresťanstva môže konzumný svet. Iní zase hovoria, že za krízu viery v Boha je zodpovedný novoveký vývoj, ktorý človeka urobil viac samostatným. Dnešný človek sa naozaj už necíti byť natoľko odkázaný na Boha. Vie si poradiť v mnohých otázkach medicíny, vedy, jednoducho je dospelejší ako človek pred niekoľkými desaťročiami. Som ale presvedčený, že toto všetko nerobí kresťanstvo zbytočným ani v dnešnom svete. Je ale našou úlohou, aby sme ho nanovo pochopili, aby sme kresťanstvo nechápali len ako tú poslednú slamku, ktorej sa nedospelý topiaci chytal, ale ako poklad, ktorý je primeraný aj dnešnej dobe. Ako poklad, ktorý nám svieti na ceste za životom, ktorý chce byť naplnený nielen po hmotnej ale aj po duchovnej stránke. Na to však sa budeme musieť aj my učiť byť tými skutočnými zákonníkmi božieho kráľovstva. Budeme sa aj my musieť učiť z pokladnice tohto kráľovstva vynášať nielen tie veci staré, ale budeme musieť mať odvahu hľadať aj tie nové, tie, ktoré súvisia so znameniami dnešných čias.

Modlime sa dnes nielen za našich blízkych, ktorí sú na dovolenkových cestách, ale aj sami za seba, aby sme vedeli objavovať božie kráľovstvo svojim vlastným životom. Modlime sa za to, aby sme sa vedeli usilovať o to bohatstvo ducha, ktoré nám evanjelium ponúka. Aby sme sa nestali ľuďmi, ktorí nevedia, čo sú ozajstné hodnoty. Modlime sa za to, aby sme postupne objavili ten duchovný poklad, ktorý nám Kristus ponúka. Amen.