Milí priatelia
Dnešná nedeľa nám ponúka obraz dobrého pastiera, obraz, ktorým označujeme vzťah Ježiša Krista k tým, ktorí sú s ním vierou spojení. Dnešnú nedeľu oddávna nazývame nedeľou Dobrého pastiera.
Zvyčajne evanjelista nazýva dobrým pastierom Krista a Kristus ako dobrý pastier chce byť príkladom pre všetkých, ktorí ho v starostlivosti o veriacich nasledujú. V dnešnom úryvku ale evanjelista nazýva Kristus dverami, cez ktoré pastieri vchádzajú alebo nevchádzajú k ovciam. Ak niekto prichádza k spoločenstvu veriacich mimo dverí ktorými je Kristus, tak podľa evanjelistu sa jedná o zlodeja a zbojníka, ktorý prichádza, len aby zabíjal a ničil. Evanjelista má na mysli situáciu kedy ten, čo sa odvoláva na Krista neprichádza k druhým veriacim ako druhý Kristus, ale skôr vo svojom vlastnom mene. Toľko obraz – zostáva na nás, aby sme si uvedomili, aké súvislosti nás pri tomto obraze napadnú.
Možno niekto si uvedomí skôr negatívnu súvislosť - totiž, že v dnešnom svete už každý chce byť skôr dospelým jedincom a nie nejakou nedospelou ovečkou, ktorú treba za ruku vodiť. No obraz dobrého pastiera napriek tomu skrýva v sebe krásnu výpoveď. Pretože obraz dobrého pastiera hovorí o vzťahu, ktorý má panovať v rámci cirkevného spoločenstva. Má to byť pekný vzťah, v ktorom sú si ľudia navzájom blízki, v ktorom nám záleží na dobre tých druhých i na dobre celku. Úlohou vedúceho zvieratka v každom stáde je na základe skúseností a poznania vyvádzať svojich na bohatšie pastviny. Nájsť čo najbohatšie pastviny života je ambíciou každého rodiča i každého duchovného pastiera. Možno podobne ako v každej rodine, aj v cirkvi je úlohou otca (alebo toho čo to spoločenstvo vedie), občas sa - obrazne povedané - priblížiť k svojim zvereným, nesnažiť sa všetko riešiť len z pozície moci, sily. Otec v rodine najviac vychováva svoje deti vtedy, keď si ich vie posadiť na kolená a rozpráva sa s nimi ako rovný s rovným. Rodič a vychovávateľ nemôžu zabudnúť na cennosť chvíľ, kedy sa nepozerajú na svoje deti zhora, ale vedia sa s nimi z tváre do tváre aj hrať, či zabávať.
Úlohou dnešných „vedúcich zvieratiek“ v cirkevnom spoločenstve by mala byť okrem iného aj snaha o takúto rovinu. Tam, kde je to už možné, usilovať sa nielen o patriarchálnu cirkev, ale aj o súrodeneckú, v ktorej sme navzájom bratmi a sestrami toho istého nebeského Otca. Tomuto napovedá aj daľší obraz dnešného evanjelia, totiž, že v opravdivom spoločenstve sa navzájom všetci poznajú po hlase. Nazdávam sa, že v dnešnom svete by to malo mať podobu rozhovoru, dialógu. Teda nielen ten, ktorý vedie svojich zverených má rozprávať, ale mal by nechať rozprávať aj tých druhých, aby aj on ich poznal podľa hlasu. Aby to bol obojstranne pekný vzťah. Veď cirkev okrem iného má v dnešnom svete tak trochu aj ambíciu byť spoločenstvom pekných vzťahov. Cirkev nie je fabrikou, v ktorej počúvame hlas vedenia a záujme toho, aby sme dostali výplatu sa ho snažíme uskutočniť, nehľadiac na to, čo si vo svojom vnútri myslíme. Takéto usporiadanie síce rešpektujeme na pracovisku v záujme vyššej produktivity práce, ale doma a v spoločenstve kresťanov by to malo byť inak. Veď cirkev, ktorá by nesnažila o skutočné vzťahy by nebola kristovou cirkvou, takáto cirkev by sa nemohla odvolávať na Ježišov obraz dobrého pastiera. Úlohou dobrého pastiera nemôže byť snaha naklonovať rovnaké ovce, ale naopak - napriek ich jedinečnosti vytvárať z rôznorodosti jedno spoločenstvo a tomuto spoločenstvu predkladať kvalitnú duchovnú potravu a rast.
Takýmto pastierom sa snažil byť aj náš zosnulý Svätý otec, dobrým pastierom sa snaží byť aj každý biskup či kňaz. Možno nie vždy s rovnako dobrým výsledkom, no zároveň nás v cirkvi nič nesmie odradiť od úlohy kráčať za týmto ideálom.
V dnešnú nedeľu sa modlíme aj za duchovné povolania. Modlíme sa preto aj my dnes za to, aby ani v našich spoločenstvách nechýbala odvaha počuť hlas Kristovho volania nasledovať ho v náročnej, ale krásnej úlohe starostlivosti o ducha veriacich, o ich naplnený život. Potom nebude ani našim veriacim spoločenstvám chýbať perspektíva budúcnosti. Snažme sa všetci prispievať k tomu, aby naše spoločenstvá boli spoločenstvami ľudí, ktorí sa neboja ani hovoriť, neboja sa preberať aj určitý diel zodpovednosti, tak aby sme všetci spolu mohli kráčať cez dvere, ktorými je Kristus do života, ktorý nám On pripravil. Amen.