Homília - 27. 3. 2005

Mili priatelia

Pred pár rokmi som bol na jar pár dní v Prahe. V pamäti mi utkvela kázeň tamojšieho svätiaceho biskupa, ktorý sa sťažoval, že naše veľkonočné aleluja je málo rozjasané, málo presvedčivé. Český pesničkár a kazateľ Sváťa Karásek zase spieva o  starozákonnom ľude, ktorý po odchode z egyptského otrocta reptal a bol naštvaný, pretože z neba nepadalo dosť manny. Preto sa Hospodin rozhodol, že im dobrého vína naleje. A refrén piesne znel: dobrého vína naleju já, nalejujá – slovná hračka, ktorá trochu pripomína veľkonočné aleluja.

Milí priatelia – slávime veľkú noc a my sa môžeme tiež pýtať - básnicky povedané - čo je vínom našej veľkonočnej radosti? Z čoho sa v hĺbke svojho srdca radujeme, čo nám dáva silu v  živote tešiť sa - aj napriek bolestiam a trápeniam? Nikto z nás nie je imúnny voči bolesti a sklamaniam. Vopred nepoznáme otázky, ktoré nám život položí, preto nás bolesť vždy nanovo zaskočí, vytrhne nás z nášho zaužívaného kolobehu.

Bolesť niekedy vpadne do nášho života tak, že všetko spaľuje. Neostáva kameň na kameni. Vtedy máme pokušenie dokončiť dielo skazy, povieme – keď to má byť kyselé, tak nech je to s octom. To preto, lebo bolesť rúca kozmos nášho zaužívaného sveta a zanecháva po sebe chaos, trosky a neporiadok. Takto nejako sa zrútil svet Ježišovým učeníkom a ženám, ktoré ho milovali. Vieme pochopiť ich zmätok a chaos, ktorý nastal v deň po. Scéna, ktorú nám líčia evanjelisti je plná chaosu – bežiaca Mária, jej plač, zmätená správa tajomných mužov, potom utekajúci Peter s Jánom, naháňanie ostatných učeníkov. No súčasne to bol pre nich aj okamih nového začiatku, okamih najväčšej zmeny ich života. Tu sa naštartoval proces ich dozrievania na druhého Krista.

Trochu podobné to býva aj v našom živote. Zlomom v našom živote bývajú situácie, v ktorých všetko zrazu ide inak a my zrazu musíme bežať rýchlejšie ako zvyčajne. Okamih zlomu je zároveň aj požehnaným okamihom, pretože v ňom žijeme skutočne, v ňom sa rozhodujeme, v ňom konáme sami za seba - na rozdiel od situácií, v ktorých sa len vezieme spolu s ostatnými. Dejiny spásy hovoria o zlomových udalostiach – a takýmito zlomovými udalosťami sú najmä stvorenie, Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie a koniec časov. Náboženstvo tým, že nám popisuje svoje najdôležitejšie udalosti takýmto dejinným spôsobom nás chce vyprovokovať k tomu, aby sme sa nebáli prežívať svoj život zodpovedne a naozaj. Aby sme sa nebáli pretvárať zlomy nášho života na trvalé hodnoty.

Viera v Ježišovo zmŕtvychvstanie znamená väčšiu odvahu, ochotu žiť svoj život autenticky. Viera v zmŕtvychvstanie, v zlomový okamih znamená  byť viac otvorený voči životu. Myslím si, že viera v zmŕtvychvstanie je viac ako len súhlas rozumu s náboženskou pravdou, je to skôr vec životnej praxe, spôsobu, akým sa dívame na udalosti života, ako ich prežívame. A to podlieha určitému vývinu, v ktorom sa učíme to, čo my prežívame dávať do súvisu s Ježišovým príbehom. To je iná viera ako len súhlas na úrovni rozumu. To je viera preskúšaná ohňom života, ktorá je pre nás drahokamom, ktorý nemôžeme stratiť. Takto uveriť v Ježišovo zmŕtvychvstanie – to je zlom aj pre náš život.

Ak nás teda v živote postretne bolesť, strádanie tak sa ich nemusíme desiť ani ich nemusíme za každú cenu z nášho života odstraňovať. Pretože bolesť a kríž patria k životu. Veľa ľudí dokonca už povedalo, že práve v kríži, v bolesti sa im zrodila tá najväčšia láska. Naopak opakom bolesti je prázdnota, ktorá náš život môže zničiť a rozvrátiť úplne. Stáva sa, že ľudia z blahobytných krajín hovoria, že ich život podlieha nude. Myslím si, že mnoho ľudí potom dnes hľadá v alkohole práve únik z nudy. Ak voľakedy ľudia pili, aby na chvíľu zabudli na ťažkú drinu, tak dnes ľudia pijú často aby unikli z nudy. Preto si všetci musíme klásť otázku, aký svet to dnes vytvárame, keď v ňom chýba dráma života?

Milí priatelia, prajem vám, vo svetle Ježišovho zmŕtvychvstania, aby sme sa spoločne nebáli zlomových situácií v živote, aby sme sa nebáli bolesti, aby sme boli navzájom solidárni v jej nesení, aby nám v živote nechýbala odvaha k novým začiatkom, ktoré budú inšpirované aj Ježišovým krížom a zmŕtvychvstaním. Potom aj naše veľkonočné aleluja bude radostné a potom aj víno našej veľkonočnej radosti bude mať ten správny buket. Amen.

Vianoce – sviatok sv. Štefana
Mt 10, 17 – 22
Autor: Viliam Arbet

Narodenie Pána – cez deň
Jn 1, 1 – 5, 9 –14
Autor: Viliam Arbet

Narodenie pána - v noci
LK 2, 10 – 11
Autor: Viliam Arbet

3. adventná nedeľa
Jn 1, 6 – 8, 19 – 28
Autor: Viliam Arbet

2. adventná nedeľa
Mk 1, 1 – 8
Autor: Viliam Arbet

Slávnosť Krista Kráľa
Mt 25, 31 – 46
Autor: Viliam Arbet

33. nedeľa cez rok
Mt 25, 14 – 30
Autor: Viliam Arbet

32. nedeľa cez rok
Mt 25, 1 – 13
Autor: Viliam Arbet

31. nedeľa cez rok
Mt 23, 1 – 12
Autor: Viliam Arbet

30. nedeľa cez rok
Mt 22, 34 – 40
Autor: Viliam Arbet