Homília - 24. 3. 2005

Milí priatelia

Zo svojho ranného detstva si ako prvú náboženskú spomienku uchovávam situáciu, keď mi rodičia vysvetľovali, že tam vpredu v kostole, v  skrinke na oltári, je prítomný Ježiško. Neskôr na hodinách náboženstva nám kapláni vysvetľovali, ako sa pri slávení sv. omše z chleba stáva telo Pána Ježiša. Priznám sa, že neskôr - v čase dospelosti mi to už tak jasné nebolo. A ešte neskôr som prišiel na to, že náboženské pravdy a ich chápanie v našom živote podliehajú určitému vývinu. Aj keď pravda je v podstate tá istá. Len my ju chápeme vždy z iného zorného uhla, podľa svojich možnosti, podľa prežitých životných skúseností. Inak chápu eucharistiu deti, inak mladí, inak dospelí. A niečo iné znamená pre starých, chorých a zomierajúcich.

V dnešný sviatok nám liturgia ponúka tri rozdielne texty, z ktorých každý inak vysvetľuje tajomstvo eucharistie. Starozákonné čítanie o izraelskej Veľkej noci patrí k hviezdnym okamihom dejín Izraelitov, ale aj nás kresťanov, ktorí na nich nadväzujeme. Pretože tam kdesi, pred tritisíc rokmi začali ľudia chápať náboženstvo cez prežité. Izraeliti sa už neklaňali modlám či rukou zhotoveným bôžikom, ale uctievali si Boha, ktorý ich vyviedol z otroctva. Náboženstvo pre nich znamenalo začiatok náročnej, ale predsa krásnej cesty za slobodou.

Novozákonný text apoštola Pavla popisuje to, čo zvykneme nazývať ustanovením eucharistie. Ježiš hovorí nad chlebom vezmite a jedzte – toto je moje telo. K tomuto tajomstvu sa dá dodať len to, že pochopiť sa dá opäť len cez prežité, cez skúsenosť, ktorú apoštoli s Ježišom mali. Keď im Ježiš predtým hovoril, že jeho život budú mať len tí, ktorí budú jesť jeho telo a piť jeho krv, apoštoli nechápali. Podobali sa nám moderným ľuďom, ktorí všetko chcú posudzovať a dokazovať len chladnými vonkajšími očami. Nimi sa síce dá pochopiť veľa, ale veľa vecí správne vidíme až srdcom. Až pri poslednej večeri apoštoli duchom zjednotení s Kristom pochopili, čo má Ježiš na mysli.

Evanjelium túto skutočnosť ešte viac ozrejmuje. Evanjelium pripomína symbolické umývanie nôh apoštolom a následný dialóg o tom, čo je v Ježišovej cirkvi hlavné – vzťahy. Eucharistia totiž predstavuje, symbolizuje aj určitú spiritualitu vzťahov. Tak ako eucharistiu nie je možné rozumieť bez vzťahu ku Kristovi, tak sa ani v cirkvi nemôže eucharistia šíriť bez toho, aby naznačovala vzťahy, ktoré by v cirkvi medzi Kristovými učeníkmi mali panovať. Mali by to byť vzťahy duchovného porozumenia, lásky, ktoré kontrastujú s chladnými, účelovými a niekedy až vypočítavými vzťahmi dnešného sveta. Viem, že mnohí poviete, že to tak nie je, ďalší hneď pohotovo dodajú, že to ani nebude. No myslím si, že by sme sa napriek tomu mali snažiť. Keď sme v roku 1990 na Silvestra v Piešťanoch debatovali so známym českým teológom Josefom Zvěřinom o cirkvi, tak na otázku, či cirkev by mala byť skôr demokratická alebo skôr hierarchická odpovedal že cirkev by mala byť eucharistická. Mal na mysli aj tú skutočnosť, že cirkev je okrem iného o možnosti krajších, ľudskejších vzťahov, ako bežne panujú v  spoločnosti.

Nezabudnime dnes večer na to, že eucharistia nás spája s našimi blížnymi – aj s tými malými aj s tými starými. Eucharistia premosťuje jednotlivé generácie. Premýšľajme nad tým, čo môžeme spraviť pre to, aby túto skutočnosť bolo v našej miestnej cirkvi viac cítiť. Amen.

Vianoce – sviatok sv. Štefana
Mt 10, 17 – 22
Autor: Viliam Arbet

Narodenie Pána – cez deň
Jn 1, 1 – 5, 9 –14
Autor: Viliam Arbet

Narodenie pána - v noci
LK 2, 10 – 11
Autor: Viliam Arbet

3. adventná nedeľa
Jn 1, 6 – 8, 19 – 28
Autor: Viliam Arbet

2. adventná nedeľa
Mk 1, 1 – 8
Autor: Viliam Arbet

Slávnosť Krista Kráľa
Mt 25, 31 – 46
Autor: Viliam Arbet

33. nedeľa cez rok
Mt 25, 14 – 30
Autor: Viliam Arbet

32. nedeľa cez rok
Mt 25, 1 – 13
Autor: Viliam Arbet

31. nedeľa cez rok
Mt 23, 1 – 12
Autor: Viliam Arbet

30. nedeľa cez rok
Mt 22, 34 – 40
Autor: Viliam Arbet