Homília - 13. 2. 2005

Milí priatelia

Pri nedeľných čítaniach si kladiem otázku, ako ich téma súvisí s našim každodenným životom. Kristovo skúšanie, o ktorom čítame v dnešnú nedeľu, je nám v istom ohľade blízke, pretože všetci prechádzame v živote rôznymi skúškami a aj pokušeniami. V posledných týždňoch sa veľa hovorí o ľuďoch, ktorí z rôznych príčin podľahli vábeniu či nátlaku niekdajšej štátnej bezpečnosti. Myslím si, že podobné prípady treba posudzovať opatrne, s odstupom, diferencovane, lebo nepoznáme okolnosti týchto hier. V mnohých prípadoch ani nešlo o skutočné donášanie, zlo spočívalo skôr v pokušení podľahnúť nátlaku tajne sa stretávať a rozprávať o svojich blížnych. Každopádne išlo o faktické uznanie nadvlády tejto organizácie. Spisovateľ Milan Šimečka to nazval tajnou zmluvou s Mefistom, diablom. No súčasne pripomína, že takéto zlo sa nedialo len kedysi, za minulého režimu, naopak - aj dnes je mnoho ľudí schopných uzatvárať väčšie či menšie kompromisy, tajné zmluvy so zlom. Prípady korupcie, nekalej súťaže a nečestnosti vo verejnom živote sa dnes množia viac ako kedykoľvek predtým. V spoločnosti klesá citlivosť voči týmto hriechom. To, čo rozleptáva spoločnosť sa dnes stáva štandartom.

Možno si to zúčastnení ani neuvedomujú, ale tiež sú to pre nich situácie skúšky. Podobné tej Ježišovej z dnešného evanjelia. Diabol sľuboval vyhladnutému Ježišovi na púšti najprv chlieb, potom slávu a nakoniec aj moc. Môžeme pozorovať ako sa Ježiš zachoval, ako všetky pokušenia odmietol. Všetky náboženstvá poznajú motív skúšky a  zápasu rôznych božstiev - nového so starým, dobrého so zlým. Vo väčšine náboženstiev je tento konflikt neľútostným bojom o moc, zápasom „kto z koho“. Kresťanstvo Kristov konflikt s mocou zla pojednáva ako skúšku, ktorá ho duchovne posilnila.

Ježiš tento konflikt neabsolvuje ako neohrozený vládca – terminátor, ale naopak –ako pokorný služobník boží. Oproti túžbe po sláve, oproti túžbe po moci a majetku, ktoré driemu v každom človeku Kristus pokorne priznáva, že jediná ozajstná moc sláva patrí len Bohu Otcovi. Práve tým sa pre neho otvára veľká duchovná sila a moc. Kristus odmietnutím pokušenia prejavuje svoju slobodu. Ozajstnú slobodu získavame ľudským dozretím oproti každému pokušeniu moci, slávy a peňazí. Bez tejto slobody nie sme skutočne dospelí, bez tejto zrelosti sme vlastne otrokmi. Naopak – kto vie Boha uznať za jediného mocného, ten sa potom už nenechá ničím a nikým zotročovať. Pokora sa v živote zvláštnym spôsobom snúbi s ozajstnou mocou.

Milí priatelia, náš život žijeme v  každodennosti, v zápase o  chlieb či obyčajné ľudské šťastie. Naše zápasy, naše skúšky i  pokušenia asi nie sú také dramatické, ako boli tie Kristove. Skôr nám hrozí, že v snahe o zachovanie si živobytia prehliadneme ostatné hodnoty života, najmä tie duchovné. Nemali by sme teda zabudnúť, že nielen z chleba žije človek, ale aj z  božieho ducha. Nemali by sme zabudnúť, že ani tá najväčšia sláva či postavenie nie sú hodné toho, aby sme kvôli nim zabudli na Boha.

Nech už je to tak či onak, zlo z nášho života nikdy nevylúčime, ono sa nás vždy nejakým spôsobom bude dotýkať. Aj pokušenia budú vždy v našom dosahu. No súčasne nám dnešná nedeľa a Kristov príklad jasne hovorí, že zlu sa nemôžeme a nesmieme za nijakých okolnosti klaňať, nesmieme uzatvárať s ním dohody, ani nie nejaké tajné. Môžeme byť hriešni a chybujúci, no v zásade si vždy musíme vybrať medzi Bohom a Mefistom, medzi slobodou a  otroctvom. Túto skúšku môžeme aj my úspešne prestáť len vtedy, ak nám nebude chýbať pokora voči Bohu a s rozhodnosť voči všetkému, čo nás chce zotročiť.

Bože Otče, s Kristom vyznávame: Ty jediný si náš Pán, Tebe jedinému sa môžeme klaňať bez rizika, že nás zotročíš. Naopak - Ty chceš, aby sme ako tvoje deti boli naozaj slobodní, aby sme dorastali do života ducha. Ty chceš aby sme boli sami sebou, aby sme napredovali, a aby sme okolo seba vytvárali štruktúry, ktoré čo najlepšie slúžia pre rozvoj života. Pomáhaj nám v tomto úsilí. Amen.