Homília - 2. 1. 2004

Milí priatelia

Neviem či aj vy máte ohľadne vianočných sviatkov podobný pocit ako ja. Totiž, že sviatky utekajú rýchlejšie, ako ich stíha prežiť naša duša. Ešte nedoznie dopoludnia jeden sviatok a už sa treba popoludní pripravovať na ďalší. Chýba mi čas na to, aby som sviatky mohol stráviť aj vo svojom srdci. Priznám sa, že z tohto dôvodu mám v posledných rokoch oveľa radšej advent, ktorý na mňa svojou tichosťou a tajomnosťou pôsobí lepšie ako samotné Vianoce. Vianoce sa mi zdajú byť príliš hektické a rýchlo prebehnú.

Nezriedka sa skepticky pýtam, čo mi tieto sviatky vlastne dávajú? Posúvajú ma niekam dopredu? Alebo ide o to, aby sme sa naučili prijímať Krista pokorne, práve vo vedomí našej ľudskej obmedzenosti? V dnešnú nedeľu nám cirkev ešte raz pripomína tajomstvo Vianoc. Ešte raz sa pozeráme do betlehemských jasieľ na Krista, ktorý sa zjavil v podobe dieťaťa. Ešte raz sa klaniame nie pred Kristovou veľkosťou a mocou, ale pred jeho bezmocou a chudobou. Dnešná nedeľa nám pripomína, že na Vianoce nestačí len izolovane osláviť jeho - Krista, ale jedná sa o nás, o náš život. Jedná sa o náš dotyk s vianočnou pravdou. A tejto pravdy sa dotýkame nie vo sviatočnej elegancii, ale práve vo všednosti a obmedzenosti nášho života.

Toto všetko nám pripomínajú aj dnešné liturgické čítania. Prvé z knihy Ekleziastikus nám hovorilo o božej múdrosti, ktorá sa snaží zapustiť korene medzi nami ľuďmi. Druhé o tom, že máme sa stať božími deťmi na jeho chválu, a evanjelium ešte raz o tom, ako sa božie slovo, božia múdrosť stala v Kristovi telom, ako vstúpila do nášho sveta.

Teológ Karol Rahner nám hovorí: „Vianoce znamenajú, že Boh k nám prišiel tak, že vrátiť sa domov do svojej vlastnej ohromujúcej slávy môže už len spoločne so svetom a s nami. Všetko sa už narodením dieťaťa premenilo.... Noc sveta sa už rozjasnila. To len slabosť nášho srdca nechce, aby bol Boh väčším ako je naše srdce, Naše srdce nechce pripustiť, že polnoc sa už pominula a deň bez večera už preniká noc. Náš smútok je len pripomenutím, že ešte nie je zrejmé, že nastúpila vianočná noc na celom svete.... Vianočné sviatky preto nepredstavujú poéziu a detskú romantiku, ale vyznanie a vieru, ktorá človeka jediná ospravedlňuje: že Boh povstal a už vypovedal svoje posledné slovo v dráme dejín, nech si svet hovorí čo chce. Keď súhlas so slovom Božej lásky nevyslovuje len žiara sviec, radosť detí a vôňa borovíc, ale samotné srdce, vtedy sa naozaj uskutočňujú Vianoce, nielen náladou ale v najčistejšej pravde. Ježiš Kristus nám na Vianoce hovorí: Som tu, som pri tebe. Som tvoj čas, som ťarcha tvojho všedného dňa. Som tvoja radosť i bezvýchodiskovosť tvojich ciest, pretože tam, kde nevieš ako ďalej tam si dospel ku mne. Keď sa nesplnia tvoje myšlienky, hľa ja som ten nesplnený zvyšok, a viem, že toto nenaplnenie, ktoré ťa chce priviesť k zúfalstvu je v skutočnosti moja láska, ktorú ešte nechápeš. Ja som tu, a z tohto sveta neodídem, aj keď ma teraz nevidíte.“

Milí priatelia ak chceme hľadať príklady pre túto prítomnosť Krista v našom všednom živote, asi nemusíme chodiť ďaleko do minulosti, stačí nám všimnúť si ľudskú spoluúčasť na katastrofe, ktorá sa v týchto dňoch stala v Ázii. Pri všetkej tragédii, ktorá sa tam odohrala, napĺňa ma nádejou ľudská solidarita, ktorá sa tam zároveň deje. Zrazu prestávajú byť medzi ľuďmi rozdiely, chudobní si pomáhajú s bohatými, ľudia prestávajú hľadieť na rozdiely kultúrne, etnické a náboženské. Zrazu vidíme v trpiacom blížnom trpiaceho blížneho. To je to, čo nás chcel naučiť Kristus i Biblia prvej zmluvy. Dojíma nás obetavosť chudobných Aziatov i vlna celosvetovej solidarity a pomoci. Pri všetkých apokalyptických obrazoch, ktoré táto katastrofa priniesla, sú to zároveň aj mocné obrazy nádeje pre spoločný život budúceho ľudstva. Ľudia si začínajú viac všímať okolnosti, v ktorých tí druhí žijú.

Milí priatelia možno sú Vianoce práve o tom – o ich zakúsení v našej ľudskej obmedzenosti. Duchovné posolstvo Vianoc máme zažiť vo výzve, ktorú pre nás predstavuje náš blížny, aj ten, ktorý je iný ako som ja, ktorý žije kdesi na opačnom konci zemegule. Ak sa nám to podarí, potom aj my si uvedomíme s teológom Rahnerom, že „Kristus je tu. A jeho láska je odvtedy nepremožiteľná. On je tu. Sú Vianoce. Preto zapáľme sviečky. Majú viac oprávnenia ako všetka temnota sveta. Sú Vianoce a tie zostanú naveky“. Amen.