Dnes je 21.11.2024    meniny má: Elvíra Prihlásiť
title teoforum

MOJA EURÓPA

MOJA EURÓPA Írsko

Írsko

Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 18. 9. 2005

25. nedeľa cez rok
Mt 20, 1-16
Autor: Peter Cibira

Keď v devätnástom storočí vystúpil so svojím filozofickým myslením Karol Marx, jedna z jeho silných kritík na kresťanstvo bola, že brzdí proletariát v revolúcii, že necháva ubiedené masy vydané ich osudu a neusiluje sa o zmenu a odpor. Marxove myslenie zmenilo na dlho pomery spoločenské i politické vo svete, ale aj náboženské. Vtedy cirkev stratila robotníkov. Prešlo veľa času – desaťročí – kým mohol nastať poctivý dialóg medzi marxisticky mysliacimi mysliteľmi a medzi kresťansky mysliacimi. Vtedy, v tom poctivom dialógu – nie iba v populistických rečiach – sa ukázalo, že tá kritika nebola celkom opodstatnená. Dokonca, že kresťanstvo a revolúcia majú jednu spoločnú vec – hromadia silu k odporu. Samozrejme úpone inou cestou: revolúcia chcela odpor pomocou zbraní, zhabaní majetku, prevrátenia pomerov vo svete. Toto nie je celkom kresťanstvo, napriek tomu aj kresťanstvo – jedna z jeho dôležitých línií a jedna z dôležitých častí úprimne žitej viery – je hromadenie sily odporu. Žitá viera totiž vedie k tomu, že sa človek neraz ocitne proti prúdu, že je iní, ako všetci okolo a ako je to v móde. Často si aj my pripomíname, že kresťanstvo znamená nezavrieť oči – vidieť utrpenie vo svete, vedieť, že aj keď je mnoho vecí zdanlivo v poriadku, predsa to tak nie je a že je veľa utrpenia a veľa vecí na menenie. To niekedy nie je ľahké, pretože ako to nechceme meniť pomocou zbraní, a ak nedokážeme pomôcť, tak otvorené oči sú ja dôvodom k napätiu a utrpeniu. Pripomíname si ľudí, ktorí trpia kvôli nespravodlivým podmienkam, ale aj utrpenia kvôli prírodným katastrofám... Povedali by sme, že kresťanstvo (podobne ako to hovoril Marx) je predovšetkým upokojenie, nechať veci tak, mať nadhľad, naľakať sa... Aj to je samozrejme časť kresťanstva, chcem aj pokoj v srdci a nadhľad, ale iná, rovnako dôležitá vec, je aj nepokoj, ktorí hromadí silu k odporu. I keď možno len v tom, že máme silu byť iní. Obe cesty, veci sa nesmú a nemajú od seba odtrhnúť – chcem aj pokoj a nadhľad, ale aj neprestajné vedomie vecí, ktoré by bolo treba zmeniť. Či v nás, či vo svete. Tieto dve vedľa seba stojace tváre kresťanstva nájdeme aj v podobenstve, ktoré sme dnes počuli. Môžeme tam nájsť oprávnené otázky o spravodlivosti, pozvanie k aktivite, ale aj akési upokojenie sa v nájdení porozumenia a iného postoja. Podobenstvá Ježiš rozprával nie preto, aby sme celkom vysvetlili, ale aby sme v nich našli seba. Či voľakedy, či dnes, či v budúcnosti. Vtedy majú význam, ak sa príbeh podobenstva spojí s mojím životným príbehom, ak tam nájdem seba, ak seba s ním konfrontujem.

Ani ja dnes nevysvetlím celé podobenstvo. Skôr odporúčam, aby ste sa k nemu vrátili so svojím myslením a otázkami, aby ste si za seba prebrali jednotlivé veci. Ja sa budem orientovať len na tri body.

  • Chcem položiť otázku: Ak by sme rozoberali tento príbeh, kde v ňom začína problém? Opisovaní ľudia, povedané dnešným slovníkom, dostali prácu, spísali s hospodárom kolektívnu zmluvu vrátane dohodnutia odmeny. Tí ďalší tiež našli prácu, zmluva už nebola presne špecifikovaná. Pracovali pokojne celý deň, vedomí si svojej odmeny... Dá sa povedať, že problém začal, keď uviedli vedľa seba iného človeka. A keď uvideli, čo ten druhý drží ruke. Vieme, že porovnávania v živote je často veľmi potrebné a dôležité. Hlavne vtedy, ak sa stretneme s človekom, ktorý lepšie využíva dary, ktoré máme aj my, ktorý vie inak zareagovať, ktorý je prínosom. Vtedy je toto porovnávanie konštruktívne a potrebné. Dokonca potrebnejšie, ako všetky výchovné reči a usmernenia. Porovnávanie však môže byť aj deštruktívne – ak sa začneme porovnávať s tým, čo nemáme a ten druhý má. Ak by sme sa všetci rodili s nejakým rovnakým telesným handicapom, tak by sme si pravdepodobne naň zvykli a boli by sme spokojní. Ak by sa však vedľa narodili ľudia, ktorí ten handicap nemajú, asi by sme začali s deštruktívnym porovnávaním: prečo oni áno a ja nie! Možno je dobre si pri dnešnom podobenstve postaviť otázky, či naše porovnávania nie sú deštruktívne, kedy sú také, pri akých ľuďoch, v čom to vlastne je...
  • Druhý bod súvisí s prvým. Kladiem otázku, čo je pre nás ten denár, tá odmena. Pravdepodobne by väčšina z vás povedala, že je to prísľub večného života. Ale keby som sa chcel viac pohrať s vami a s podobenstvom, tak by som povedal, že tí ľudia začínajú frflať, až keď už denár držia v rukách. Teda nejde o kolektívnu zmluvu, nejde o prísľub, ale o to, čo majú. Čo už máme, čo by zodpovedalo denáru? A tu by sme začali asi hovoriť o zdanlivých maličkostiach – o tom, že som sa dnes prebudil a možno ma dnes nič nebolelo, o deťoch (ale mnohí by pridali, že nie sú podľa mojich predstáv), o živote... A je to tak. Jednu dôležitú odpoveď na náš denár môžeme dať – už sme dostali život. Že je iný, ako život toto druhého, je určite pravda, že nie je všetko podľa našich predstáv, je pravda tiež. Ale predsa je pravda aj to, že ten živo sme dostali ako náš vlastný dar. A aj keď je v rukách každého z nás ten denár iný, predsa je to veľká a nezaslúžená a nevypýtaná odmena i ponuka. Dostali sme každý ten svoj denár, nech by sme ho videli akokoľvek biedne. Skôr je však dôležité pripomenúť, že je veľmi cenné, ak vieme za ten svoj denár byť vďační, ak vieme vidieť veci, ktoré sú zdanlivo maličkosti ako niečo cenné. Či je to manžel, manželka, deti, život, zdravie... veci, ktoré si často nemusíme ani uvedomovať. Ale zrelosť človeka sa tak trochu odvíja aj od schopnosti byť vďačný a doceniť veci, ktoré som dostal.
  • Tretí bod môjho uvažovania sa odvíja od toho, že to evanjelium vlastne hovorí o tom, aký je Boh. Ježiš dosť často vyrušoval svojím rozprávaní práve preto, že rysoval iné predstavy o Bohu, iné obrazy Boha, na aké boli ľudia zvyknutí. Od našej predstavy Boha záleží aj dosť vecí v živote. Zjednodušene by sme mohli povedať, že keď si budem prestavovať Boha ako toho, kto nemá žiaden záujem o život, pravdepodobne sa to do môj života premietne v postojoch: na ničom nezáleží, všetko je relatívne. Ak by sem v detstve často dostávali posolstvo „Ak nevynesieš tie smeti, tak ťa Pán Boh potresce“ a my si to posolstvo prenesieme až do dospelosti, pravdepodobne sa premietne do nášho uvažovania ako neprestajné skrývanie všetkého zlého – pred druhými, pred Bohom, ale aj pred sebou. Budeme sa vyhýbať priamemu pohľadu na seba a budeme veci zaobaľovať a ospravedlňovať. To isté platí aj o pozitívnych predstavách o Bohu – čím sú lepšie, tým sa život viac blíži k niečomu zdravému a slobodnému. Kristus vyrušoval svojimi príbehmi, nenechal ľudí uveriť, že už všetko o Bohu vedia. To platí aj pre nás. Nikdy neuverme, že o Bohu vieme všetko! Boh vyrušuje! Nikdy ho úplne nepochopíme, sme povolaní k hľadaniu, ktoré je dôležité pre kvalitu nášho života. Boh je vždy iný a to nás vedie aj k pozornosti v našom porozumení životu. Mohli by sme tu pripomenúť tie najťažšie otázky, ktoré ľudia majú voči nemu. Prečo trpia aj dobrí ľudia, prečo trpia aj tí, ktorí sa celý život snažili žiť čestne pred jeho tvárou, pred tvárou ľudí i pred sebou, tí ktorí sa modlili? A zistíme, že niet odpovede, zostáva len veľká otázka, ktorá však pozíva k ďalšiemu hľadaniu a ktorá je istá len v tom, že nevieme všetko. Tiež to vedie k napätiu (možno povedať k odporu), ktorý je dôležitý pre našu spolupatričnosť s utrpením!
  • Homília - 26. 12. 2005

    Sv. Štefan
    Sk 6, 8-10; 7, 54-59
    Autor: Peter Cibira

    Homília - 25. 12. 2005

    Narodenie Pána – cez deň
    Jn 1, 1 – 5, 9 –14
    Autor: Peter Cibira

    Homília - 24. 12. 2005

    Narodenie pána - v noci
    LK 2, 10 – 11
    Autor: Peter Cibira

    Homília - 11. 12. 2005

    3. adventná nedeľa
    Jn 1, 6 – 8, 19 – 28
    Autor: Peter Cibira

    Homília - 4. 12. 2005

    2. adventná nedeľa
    Mk 1, 1 – 8
    Autor: Peter Cibira

    Homília - 6. 11. 2005

    32. nedeľa cez rok
    Mt 25, 1-13
    Autor: Peter Cibira

    Homília - 30. 10. 2005

    31. nedeľa cez rok
    Mt 23, 1 – 12
    Autor: Peter Cibira

    Homília - 23. 10. 2005

    30. nedeľa cez rok
    Mt 22, 34 – 40
    Autor: Peter Cibira

    Homília - 16. 10. 2005

    29. nedeľa cez rok
    Mt 22, 15-21
    Autor: Peter Cibira

    Homília - 9. 10. 2005

    28. nedeľa cez rok
    Mt 22, 1-14
    Autor: Peter Cibira
    1 | 2 | 3 | 4
    e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7