Homília - 30. 1. 2005

Na základnej škole sme mali v 9. ročníku učiteľa matematiky, ktorého sme sa všetci báli. Matematiku nás, myslím, naučil, ale niekedy sa neovládol a nechápavých žiakov ponížil. Pamätné bývalo jeho zvolanie nad žiakom, ktorý stál bezradne pred tabuľou: Ó, blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské! Neviem, ako iní spolužiaci, ale ja som poznal náboženský pôvod toho zvolania a bolo mi nepríjemné, že Ježišov výrok sa ocitol v takejto zahanbujúcej súvislosti. Isté je, že Ježišovmu zvolaniu som vtedy veľmi nerozumel, ale na druhej strane som si ani nemyslel, že Ježiš svoju pochvalu adresoval práve hlúpym a neučeným. Viem dnes o tom viac? Chápem dnes lepšie, čo Ježiš povedal?

Dnes napr. vieme, že Ježišov výrok o blahoslavených chudobných duchom (podľa novšieho slov. prekladu: v duchu) patrí v Matúšovom evanjeliu do zoznamu ôsmich podobných výrokov. Podobné nie sú len svojím oznámením, že je tu ktosi blahoslavený, teda Bohom požehnaný a pochválený, ale najmä svojím obsahom. Všetkých osem výrokov spomína ľudí, ktorí sú podľa bežného náhľadu buď nešťastní alebo nemohúci. K nešťastným možno okrem chudobných v duchu priradiť prenasledovaných a plačúcich, k nemohúcim tichých, pokojamilovných, milosrdných, hladných po spravodlivosti, ako aj tých čistého srdca. Čisté tu vnímame temer ako čosi naivné, detské, a podozrenie z naivity sa týka všetkých nemohúcich. Tieto slová o blahoslavených patria k ďalším Ježišovým výrokom, ktoré evanjelista Matúš zhrnul do jedného celku (u Matúša v 5.-7. kap.) a ktoré sa pokladajú za jadro celého Ježišovho posolstva. Keď sa na ne pozrieme, zistíme, že za naivné a nemohúce môžeme označiť mnohé z nich: Nastav aj druhé líce.., odtni si ruku.., daruj aj kabát, nielen košeľu.., nerobte si starosti, čo budete jesť... Ak by sme však tieto výroky naozaj vnímali ako naivné a nemohúce a ak tieto vyjadrenia sú jadrom evanjelia, potom celé Ježišovo evanjelium musíme označiť za nemohúce a Ježiša samého za nešťastníka.

Asi sa teraz očakáva, že sa pokúsim poprieť takéto podozrenie. Nejde to však tak jednoducho. Ježišove výroky môžu mať totiž pre nás zmysel len v rámci určitej spoločnej skúsenosti alebo akéhosi spoločného pred-porozumenia. Je to niečo podobné, ako keď sa dočítam, že vychytené hviezdy slovenského showbiznisu sa dávajú dokopy len s najbohatšími mužmi. S týmito hviezdami sa bližšie nepoznám a ani po tom netúžim. Poznám však aspoň trochu mnoho mladých žien a  mužov, ktorí prichádzajú za mnou kvôli sobášu. Sú to rôzni ľudia, s rôznym vzdelaním, pôvodom, majetkom, často sú i rôzneho alebo zdanlivo nijakého náboženstva. Ani raz ma však pri nich nenapadlo, že si jeden druhého našli kvôli majetku alebo kráse. Zdá sa mi, že sa našli kvôli takým obyčajným veciam ako je príťažlivosť, priateľstvo, pochopenie, dôvera, pomoc či obetavosť. Rozdiel medzi hviezdami z televízie a normálnymi ženami a mužmi je na prvý pohľad jasná. Jedni i druhí chcú byť šťastní. Odlišujú sa však vo filozofii, skúsenosti či základnom pred-porozumení toho, čo je šťastie. Jednoducho povedané, niekto vidí šťastie viac cez úspech vo svete a iný viac cez ľudské postoje a hodnoty. A nejde ani o to, aby sme oba postoje kládli do protikladu – napr. že budeš poctivý, ale chudobný, alebo bohatý a nepoctivý – ale o to, aby sme si zvolili, čo bude pre nás základné, čo bude úroveň, pod ktorú nepôjdeme. Ak sa teraz vrátime k Ježišovi a jeho výrokom, vieme už asi povedať, že nie sú o požehnaní úspechu – aspoň nie v tom zmysle, ako sa to bežne myslí a ako sa to ukazuje v televízii a na obálkach farebných časopisov. Na rozdiel od pána učiteľa z mojej mladosti si však ani nemyslím, že Ježišove slová sú o požehnaní neúspechu a nemohúcnosti. Sú o odobrení postojov, ktoré svet robia nebeským kráľovstvom, svetom, kde sa dá žiť všetkým ľuďom v súlade s inými a prírodou, nielen zopár zdravým, pekným a bohatým. V takomto svete nie sú potom chudoba v duchu, tichosť či milosrdenstvo postojom nešťastných a nemohúcich, ale, presne naopak, postojom ľudí najcennejších.

27. januára 2005 sa konala v poľskom Osvienčime veľká pamätná slávnosť. Spomínalo sa na 60. výročie oslobodenia koncentračného tábora, ktorý v Osvienčime na likvidáciu ľudí vybudovali nacisti. Zahynulo v ňom niekoľko miliónov nevinných ľudí, a to len preto, že úspešným, zdravým a mocným z rozličných dôvodov zavadzali. Ku koncu vojny bola väčšina ľudí, ktorých nacisti privážali z obsadených území, už za pol hodinu po príchode do tábora v plynovej komore, a to, čo z nich zostalo, vyšlo komínom. „Dodnes nemôžem pochopiť, že ten dym z komína, na ktorý som sa dívala, bola moja mamička a otecko“, hovorí dnes asi 70 ročná žena, ktorá bola v tábore ako malé dieťa a náhodou to prežila. Za nevinné obete a tiež za pokoj, milosrdenstvo a spravodlivosť sa počas slávnosti modlili predstavitelia najväčších náboženských spoločenstiev, za katolíkov terajší kardinál Lustiger z Paríža, ktorému zabili v tábore oboch rodičov. Sviečky kládli najmocnejší politici, medzi nimi aj nový ukrajinský prezident, ktorému v tábore tiež zahynuli príbuzní.

Staré udalosti sú stále blízko. Keď sa to tak vezme, tak na pamätnej slávnosti sa vlastne všetci klaňali postojom, ktoré sa zdajú občas nemohúce a ktoré Ježiš vyhlásil za hodné nebeského kráľovstva. Pokloňme sa im aj my, aby boli aj našimi postojmi, ktoré si zamilujeme, aj keď im možno celkom nerozumieme.

Sv. Štefan
Sk 6, 8-10; 7, 54-59
Autor: Karol Moravčík

Narodenie Pána – cez deň
Jn 1, 1-18
Autor: Karol Moravčík

Narodenie pána - v noci
Lk 2, 1-14
Autor: Karol Moravčík

4. adventná nedeľa
Lk 1, 26-38
Autor: Karol Moravčík

3. adventná nedeľa
Jn 1, 6-8. 19-28
Autor: Karol Moravčík

2. adventná nedeľa
Mk 1, 1-8
Autor: Karol Moravčík

1. adventná nedeľa
Mk 13, 33-37
Autor: Karol Moravčík

34. nedeľa cez rok
Mt 25, 31-46
Autor: Karol Moravčík

33. nedeľa cez rok
Mt 25, 14-30
Autor: Karol Moravčík

32. nedeľa cez rok
Mt 25, 1-13
Autor: Karol Moravčík