Homília - 23. 1. 2005

Všetci poznáme príbeh z prvých strán Sv. Písma. Príbeh o tom, že kedysi dávno, celkom na začiatku, bol vo svete raj. A že po tom, ako Adam a Eva zhrešili, sa raj stratil. Príbeh o zlatom veku majú vo svojich mýtoch či rozprávkach aj Gréci. Podľa nich bol najprv vek zlatý, potom strieborný, železný atď. Postupne to malo ísť dolu vodou k horšiemu... Obe veľké rozprávania sa líšia v riešení. Grécky príbeh volá po návrate späť pomocou zduchovnenia, odpútania sa od zeme smerom k nebu a božskej idei. Biblický príbeh vyzýva ísť dopredu, pravda, nie hocijako, ale v poslušnosti voči Božiemu slovu, ktoré zaznieva v prítomnej chvíli. Kresťanstvo na rozdiel od veriaceho židovstva naviac hlása, že Boh v Ježišovi vstúpil do dejín celkom osobne, v určitom čase a na určitom mieste. To dobré a správne potom môžeme nájsť v tomto svete, keď sa Ježiša snažíme nasledovať, keď ideme s ním za jeho cieľmi, jeho predstavami.

Ak by sme sa pýtali, čo to všetko znamená, čo to od Ježiša máme prevziať do svojho života, dnešný úryvok z Matúšovho evanjelia ponúka vhodnú odpoveď: Ježiš prinášal ľuďom svetlo a radosť. Prakticky videné, Ježiš s ľuďmi hovoril, uzdravoval ich a liečil. Radosť bola spojená s ohlásením Božej moci – kráľovstva. Kto chcel kráľovstvo získať, mal sa kajať čiže zmeniť sa, nasmerovať sa na toto kráľovstvo. Evanjelium sa zmieňuje aj o tom, že Ježiš svoju tému nebral ako svoju súkromnú vec, ale hľadal spolupracovníkov – učeníkov, ktorí jeho vec ponesú ďalej. V istom zmysle sa máme cítiť ako títo učeníci: Sme oslovení, môžeme odpovedať.

Ohlasovať svetlo a radosť predpokladá existenciu opačnej situácie, teda tmy a smútku. Možno azda počuť a prijať Božie slovo len v stave tmy a smútku? Vieme, že v Ježišovom prípade to často bolo tak, že najvýraznejšie na jeho ponuku odpovedali ľudia, ktorí sa v živote veľmi sklamali, zhrešili a boli rôznym spôsobom nešťastní. Určite však na jeho výzvu odpovedali aj bežní ľudia, ktorí mali svoju prácu a svoje rodiny, napr. rybári z dnešného textu evanjelia. Čo ich oslovilo? Kráľovstvo, raj, vidina zlatého veku? Buďme realisti. Ľudí bežne neoslovuje ani zlatý vek podľa rozprávky Grékov, ani raj podľa Židov, ani kráľovstvo Ježišovo podľa kresťanov. Ľudí bežne oslovuje šanca zarobiť alebo niekde vyhrať milión alebo radšej dva. Je tu však deliaca čiaru. Tú tvorí odpoveď na Ježišovu výzvu kajať sa, robiť pokánie. Delíme sa podľa toho, či sa ženieme za svetským alebo nebeským Kráľovstvom. Celkom prakticky, zaiste, nejde o to, či si zvolíme život ako niektorí mnísi na nejakom opustenom mieste, aby sme – akože – žili len pre Pána Boha, alebo zostaneme uprostred bežných svetských radostí a starostí. V každom prípade však treba rozlišovať a nevyhýbať sa otázke: Kedy ideme za Ježišovým kráľovstvom a kedy už nie. Povedané na príklade súčasných televíznych lákadiel: Šanca získať milión v  Milionárovi či aj v  Dievčati za milión môže byť asi aj šancou pre človeka, ktorý ide za Božím kráľovstvom, avšak šanca získať milióny dva v programe istej módnej manželskej dvojice.., to si viem naozaj už len veľmi ťažko predstaviť. Ježišovi rybári išli za Božím kráľovstvom; nakoľko cestami tohto sveta a nakoľko už nejako duchovnejšie, to je iná, nie dôležitá otázka.

Otázka niektorých filozofov, či my na Západe, v našej dnešnej západnej (kedysi kresťanskej) kultúre nie sme na totálnom úpadku, či sme nespohodlneli a nejdeme sa (ako sa vyslovil ktorýsi mysliteľ) „ubaviť“ až k smrti, je vážna. Poukazovať na úpadok, ústup dnešného sveta od kresťanstva a nasledovať Ježiša však nie je to isté. Ježiš mal skúsenosť, že za Božím kráľovstvom nejdú ani mnohí nábožní. Za čím však môžu ísť, keď sú nábožní? Nebuďme prekvapení, ale napr. aj za mocou a úplne svetským zbohatnutím, dokonca, niekedy pomocou náboženstva. Nábožnosť a nábožnosť, nie je vždy to isté. Ako dobre vieme, aj Ježiša, napokon, neukrižovali hriešnici z krčmy a verejného domu, ale „nábožní“. Aby nevznikol omyl, treba upresniť: Ježiš, samozrejme, pred ľudí kládol výzvu kajať sa, ale ľudí mal naozaj rád. Niečo celkom iné je pohoršovať sa nad úpadkom sveta, varovať pred nepriateľmi kresťanstva, nadávať ľuďom do liberálov, ľavičiarov či „Leninových bratrancov“ a predhadzovať im snahu zničiť morálku, kresťanstvo, ba, holý život. Takto to, žiaľ, robia aj niektorí ku kresťanstvu sa hlásiaci ľudia na dnešnom Slovensku.

Títo ľudia vyslovujú s Ježišom prvú časť jeho výzvy. Tú o potrebe pokánia. Ale zamlčujú či ani nepoznajú druhú časť. Tú o blízkosti Božieho kráľovstva, o blízkosti radosti. Nedívajú sa dopredu, ale dozadu. Vzadu vidia raj a zlatý vek a hnevajú sa na svet, že tu už raja nieto. Preto sú neschopní byť tým, k čomu Ježiš pozýval a čo sám žil: Kráčať úzkou cestou pokánia medzi „blbnutím“ tohto sveta a hnevom nad svetom. Na tej úzkej cestičke je radosť - radosť z Boha, radosť pre ľudí. Milí priatelia, sme pozvaní kráčať touto úzkou cestou. Prajem nám, aby podľa vznešenosti našich cieľov, triezvosti našich úsudkov a najmä podľa našej radosti bolo poznať, že sme sa obrátili a tú správnu Ježišovu cestu aj našli.

Sv. Štefan
Sk 6, 8-10; 7, 54-59
Autor: Karol Moravčík

Narodenie Pána – cez deň
Jn 1, 1-18
Autor: Karol Moravčík

Narodenie pána - v noci
Lk 2, 1-14
Autor: Karol Moravčík

4. adventná nedeľa
Lk 1, 26-38
Autor: Karol Moravčík

3. adventná nedeľa
Jn 1, 6-8. 19-28
Autor: Karol Moravčík

2. adventná nedeľa
Mk 1, 1-8
Autor: Karol Moravčík

1. adventná nedeľa
Mk 13, 33-37
Autor: Karol Moravčík

34. nedeľa cez rok
Mt 25, 31-46
Autor: Karol Moravčík

33. nedeľa cez rok
Mt 25, 14-30
Autor: Karol Moravčík

32. nedeľa cez rok
Mt 25, 1-13
Autor: Karol Moravčík