Homília - 10. 07. 2005

Máme takú skúsenosť, že ľahšie sa na nás lepí zlé ako dobré. Niežeby sa nám zlé vyslovene páčilo. Ono je to skôr tak, že sa nám páči príjemné. Príjemné je niečo dobré jesť, na niečo príťažlivé sa pozerať, niečím smiešnym či napínavým sa nechať baviť. Tiež je príjemné zažívať pocit, že nás ostatní rešpektujú, že máme moc a vplyv. Od pocitu príjemnosti môže byť krátka cesta k hlúposti a hriechu. Dá sa s tým však niečo robiť? Počúvam, že niektoré mamičky v obave, že ich malé deti si zvyknú na sladké, im vôbec nedajú okúsiť cukríky a čokoládu. Iní – z obavy, aby sa deti nenaučili pozerať hlúposti a márniť čas – nemajú doma televízor. Väčšina ľudí však vie, že sa musí trvalo snažiť (a svoje deti že musí tak vychovávať) rozlišovať príjemné od užitočného a užitočné od správneho.

Zdá sa, že dnešné evanjelium hovorí o tom, že sú medzi nami ľudia, ktorí sa o to snažia. Snažia sa spoznať, čo je dobré, a potom to prijmú a sami sa stanú dobrými, teda prinesú úrodu. A že iní sú zasa zlí, lebo to dobré prijmú napr. len na chvíľku, a potom to nechajú v sebe zahynúť. Keď sa Ježiša pýtali jeho učeníci, ako to je, nehovoril o usilovnosti a lenivosti, ale o pochopení a nepochopení. Každý je oslovený a tiež každý je ohrozený. Dôležité je chápanie. Tí, čo sú dotknutí slovom o Božom kráľovstve a nechápu ho, prídu oň. Tí, čo chápu, uchovajú si ho a prinesú úrodu. Najhlbšia výpoveď dnešného evanjelia však nie je takáto jednoduchá: jedni chápu, druhí nechápu. Najhlbšia výpoveď ohlasuje: Dobré je rozsievať. Dobré je ponúkať posolstvo o Božom kráľovstve, aj keď mnohí oslovení úrodu nikdy neprinesú.

Každý učiteľ pozná smutnú skúsenosť, že mnohí žiaci ho nepočúvajú. Každý kňaz pozná skúsenosť, že mnohokrát hovorí do prázdna. Každý rodič pozná skúsenosť, že výchova detí sa aj nevydarí. Podobné sa môže povedať o ďalších povolaniach. Prísne ekonomické myslenie nedovoľuje investovať, ak je riziko návratnosti priveľké. Je však otázka, nakoľko môžeme preniesť ekonomické myslenie do nemocníc, do škôl, do kostolov... Kedy sa oplatí pomáhať, učiť, vychovávať, mať deti, kedy sa oplatí milovať? Keď Ježiš hovoril o rozsievačovi, hovoril sám o sebe. Presnejšie, Boh je rozsievač, zrno, čo padne do zeme a odumrie, je Ježiš sám, ktorý sa obetuje, a nepýta sa, či to má význam. Ježišov život má význam, lebo je zrnom Božieho kráľovstva. Je Božím slovom poslaným pre svet. V Ježišom živote zárodok Božieho kráľovstva už priniesol bohatú úrodu. Ježiš túto možnosť ponúka aj ostatným, tým, čo pochopia, že to stojí zato, aj keď dobré výsledky okamžite neuvidia.

V materiálnych veciach je iste správne, ak sme praktickí. Ak napr. nedávame peniaze na zbytočnosti a čas nemárnime hlúposťami. Ale aj tu platí, že keď sa len trochu dá, nerobíme len to, čo je úplne nevyhnutné, ale aj to, čo nás teší. O to viac to platí pre ľudské vzťahy a vzťah k životu ako takému. Človek, ktorý by len „prakticky“ uvažoval o priateľstve a láske, nikdy by sa s nikým nespriatelil a nikdy by sa nezamiloval. Preto sa domnievam, že Ježiš, keď hovoril o pochopení slova o Božom kráľovstve, nemyslel na poslušnosť, ale na tvorivosť, úrodnosť čiže ochotu darovať sa. Chápavý je ten, čo chce milovať. Chápavý je ten, čo sa nepýta, koľko vďačnosti dostane za svoju lásku. Preto, že sú takto chápaví ľudia medzi nami, máme ešte učiteľov a lekárov, máme rodičov a vychovávateľov, máme umelcov a kňazov. Máme priateľov a ľudí, čo nás majú radi. Ak takto hovorím, nechcem nijako podceňovať ľudí, ktorí majú manažerské, technické či ekonomické povolania. Jednak človek nie je len tým, čo robí. A potom, ak sme kresťanmi, svoj život ani v tzv. praktických povolaniach, kde omnoho rýchlejšie ako napr. v rodine, školstve či v starostlivosti o chorých vidíme, čo prináša naša práca, nežijeme len pre zisk. Včera som sa stretol s jedným starším kňazom. Pochádza zo Slovenska, svoj život však prežil v cudzine. Dlhé roky pôsobil na Haiti, v chudobnej krajine pri pobreží bohatej Ameriky. Posledný rok slúžil sv. omše pre Slovákov, ktorí pracujú v Bruseli. Niektorí z nich poznajú mňa, a tak mu dali na mňa kontakt. Nechcel sa len povyprávať. Chce rozbehnúť projekt na podporu mladých kresťanov. Takých, čo si prídu doplniť vzdelanie na kvalitné školy v západnej Európe a raz budú môcť pôsobiť na dôležitých miestach v spoločnosti. Ľudí, čo sa chcú starať len o seba, je dosť. Aj karieristov je bohato. Preto chce tento kňaz podporiť mladých ľudí, ktorí nemyslia len na seba, vážia si duchovné hodnoty a raz dokážu byť zodpovední aj za iných.

Neviem, nakoľko sa podarí jeho predstavu uskutočniť. Pokúsime sa mu s priateľmi pomôcť. Jeho predstava je napokon presne o tom, na čo myslel Ježiš, keď hovoril o rozsievačovi. Náš svet nemôžu vytvárať len ľudia, ktorí budujú vlastné kráľovstvo. Preto sa hľadajú ľudia, ktorí chápu Božie slovo a prinesú dobrú úrodu. Ježišov projekt má mnoho podôb a potrebuje veľa dobrých nápadov. Podporme sa, aby aj tie naše nápady boli Božie a priniesli dobrú úrodu.